Jediným riešením dlhovej krízy je odpísanie časti dlhov

Frankfurt nad Mohanom 14. augusta (TASR) - Globálny problém nadmerne zadlžených štátov má jediné riešenie. Veritelia, aj súkromní, sa budú musieť vzdať časti svojich pohľadávok. Záchranné valy nedokážu obnoviť dôveru, tvrdí v analýze, ktorú uverejnil nemecký denník Financial Times Deutschland (FTD) analytik Daniel Stelter.

Ešte pred niekoľkými týždňami akciové trhy dosahovali nové maximá, nemecká ekonomika rýchlo rástla a zdalo sa, že aj zvyšok Európy a USA sú na ceste k zlepšeniu. Európske vlády sa dohodli na riešení gréckej dlhovej krízy a v Spojených štátoch sa zvýšil dlhový strop. Zdalo sa, že je čas na dovolenky.

Avšak už pred znížením ratingu USA trhy zaznamenali výrazné straty. Vývoj v tomto roku jasne ukazuje, že doterajšia politika získavania času stroskotala. Len odpis časti dlhov môže Európu rovnako ako USA zachrániť pred dlhým obdobím slabého rastu a deformácií, tvrdí Stelter. Odkladanie problémy nevyrieši, naopak, len ich prehĺbi.

Dlhy okrajových štátov eurozóny, takzvaných Pigs (Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) sú podľa FTD tým najmenším problémom. V dlhoch sa totiž topí väčšina rozvinutých ekonomík.

V období od roku 2000 do roku 2007 vzrástla zadlženosť štátov, domácností a nefinančných spoločností v USA z 18 biliónov USD (12,63 bilióna eur) alebo 183 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 32 biliónov USD alebo 225 % HDP a v eurozóne zo 14 biliónov eur alebo 207 % HDP na 20 biliónov eur alebo 227 % HDP. Potom prišla finančná kríza, ktorá sa riešila ďalšími dlhmi. V USA vzrástla zadlženosť o ďalšie 4 bilióny USD na 246 % HDP a v eurozóne o 5 biliónov eur na 269 % HDP.

Politici a centrálni bankári udržujú dlhový stroj v pohybe. Dúfajú totiž, že budúce tempo rastu ekonomiky bude vyššie než tempo rastu dlhov. Táto nádej je však falošná. Carmen Reinhart a Kenneth Rogoff vo svojich prácach však ukazujú, že reálny rast ekonomiky je po finančných krízach podstatne nižší a že tempo rastu ekonomík sa znižuje, pokiaľ zadlženosť prekročí 90 % HDP. K tomu treba ešte pripočítať reštriktívnu fiškálnu politiku, ktorá tiež brzdí konjunktúru.

Ďalším faktorom, ktorý má negatívny vplyv na ekonomiku rozvinutých krajín, je demografický vývoj. Práceschopné obyvateľstvo (vo veku od 15 do 65 rokov) sa v Európe začne najneskôr od roku 2020 zmenšovať a v USA sa zväčšuje podstatne pomalšie než v minulosti.

Ako teda naštartovať ekonomiku, ktorá je, zdá sa, odsúdená k slabému rastu? Rastový potenciál môžu zvýšiť reformy trhu práce, ktoré sa však politicky dajú len veľmi ťažko presadiť. Je otázne, či sa do nich politici pustia vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a sociálne nepokoje, čo je prípad napríklad Španielska a Grécka.

Ďalšou alternatívou je zvýšenie rastu exportu, čo tiež nie je reálne. Na oddlženie by krajiny, ako je Španielsko, Portugalsko a Grécko, ale aj USA museli dosahovať prebytky obchodnej bilancie a naopak, rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky by museli viac tovarov a kapitálu doviezť než vyviezť. Krajiny s obchodným deficitom však nie sú konkurencieschopné a štáty s prebytkom nemajú politický záujem o takúto korekciu.

Pri priemernej úrovni úrokových sadzieb okolo 5 % sa podľa Steltera dlhy každých 15 rokov zdvojnásobia. Stelter však upozorňuje, že v skutočnosti dlhy rastú ešte rýchlejšie z dôvodu ďalších dlhov a vplyvu starnutia populácie. "Nastal čas, aby sme si uvedomili, že už nie sme pánmi narastajúcich dlhov."

Znehodnotenie dlhov infláciou zatiaľ nefunguje aj napriek mimoriadne expanzívnej menovej politike centrálnych bánk. Okrem toho inflácia sa môže vymknúť spod kontroly, ako sa obáva šéf výboru pre ekonomiku a rozvoj Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) William White.

Podľa Steltera je potrebné riešiť priamo zadlženosť, a to odpísaním časti dlhov. "Veritelia sa musia podieľať na tomto riešení namiesto toho, aby naďalej žili v ilúzii, že ich pohľadávky majú predpokladanú hodnotu a budú plne splatené. S každým novým záchranným valom a novou hornou hranicou dlhu klesá dôvera v schopnosť riešenia dlhového problému. Každým dňom sa však zvyšuje zadlženosť a s ňou aj budúce škody."

Stelter tvrdí, že je potrebná "paušálna redukcia dlhov v jednotlivých krajinách na nejaký stanovený pomer k HDP, redukcia neudržateľných hypotekárnych dlhov a ďalšie opatrenia, ktoré znížia dlhy súkromných aj štátnych dlžníkov".

Upozorňuje však na to, že "straty sa dotknú každého". Dôchodcovia dostanú nižšie dôchodky, zníži sa hodnota životných poistiek, a skutočné odpisy čakajú aj veriteľov a akcionárov inštitútov, ktoré pristúpia k takýmto opatreniam. "Nikoho neprekvapí, že žiaden politik nemá chuť urobiť takýto nepríjemný krok. Nakoniec, veriteľmi sme my všetci."

Informoval o tom Financial Times Deutschland.