Nemecko a Francúzsko vylučujú eurobondy

Berlín/Paríž 15. augusta (TASR) - Nemecko a Francúzsko vylučujú spoločné európske dlhopisy na riešenie dlhovej krízy. V utorok (16. 8.) sa majú stretnúť nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a budú rokovať o aktuálnej situácii v eurozóne.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble dal v rozhovore pre týždenník Der Spiegel jasne najavo, že Berlín naďalej odmieta zospoločenšťovanie dlhov. "Vylučujem eurobondy, pokiaľ budú členské štáty mať samostatné fiškálne politiky. Potrebujeme rozdielne úrokové sadzby. Tieto totiž fungujú ako stimuly a sankcie na vynútenie fiškálnej spoľahlivosti," uviedol Schäuble.

Špekulácie o zavedení spoločných eurobondov vylúčili aj vysokí francúzski predstavitelia. Jeden z nich uviedol pre Financial Times, že "eurobondy by vyžadovali oveľa rozsiahlejšiu integráciu fiškálnych politík". Dodal, že takáto integrácia zatiaľ neexistuje. "Môže to byť dlhodobý projekt, ale nemôžeme emitovať eurobondy a zároveň mať samostatné národné ekonomiky s vlastnými fiškálnymi politikami."

Zavedenie spoločných európskych dlhopisov podporujú šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker aj komisár EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Taliansky minister financií Giulio Tremonti cez víkend uviedol, že eurobondy by znížili krajinám bojujúcim s dlhovou krízou úroky a že by to bolo riešenie dlhovej krízy eurozóny. Americký investor George Soros zasa považuje emisiu spoločných dlhopisov za jedinú možnosť, ako zabrániť rozpadu eurozóny.

Spoločné dlhopisy dnes podporil aj prezident zväzu nemeckých exportérov BGA Anton Börner. V rozhovore pre agentúru Reuters vyzval Merkelovú a Sarkozyho, aby sa na utorkovom stretnutí v Paríži dohodli na emisii eurobondov. Inak podľa neho existuje riziko, že európska dlhová kríza stiahne svetovú ekonomiku do depresie.

"Musíme trhom ukázať, že sme pripravení použiť primerané prostriedky, to znamená eurobondy," povedal Börner, ktorého prioritou ako šéfa BGA je posilnenie nemeckého vývozu. Dodal, že súčasťou spoločných dlhopisov musia byť aj prísne fiškálne podmienky. Spomenul napríklad dlhovú brzdu, ktorá by mala byť súčasťou legislatívy všetkých krajín eurozóny. "Potrebujeme to a potrebujeme to rýchlo."

Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler varoval, že pre Nemecko by eurobondy znamenali zvýšenie úrokov a zdraženie peňazí, ktoré získava na trhu, čo by zaťažilo nemeckých daňových poplatníkov. Podľa Kaia Carstensena z renomovaného mníchovského ekonomického inštitútu Ifo by Nemecko muselo v prípade emisie eurobondov platiť vyššie úroky o 2,3 percentuálneho bodu. Celkovo by to znamenalo, že by ročne muselo platiť viac o 47 miliárd eur.

Podľa týždenníka Welt am Sonntag, ktorý sa odvolával na nemenovaných predstaviteľov spolkovej vlády, nemecká vláda priznáva, že eurozóna v strednodobom horizonte nemusí prežiť, ak sa nezavedú nové nástroje na záchranu zadlžených krajín. Stratégia miliardových záchranných balíkov pre problémové krajiny sa pomaly dostáva ku svojim hraniciam. Zatiaľ však nie je jasné, či bude nemecká vláda ochotná zmeniť svoju doterajšiu politiku.

Informovali o tom Reuters, DPA a Financial Times.