Etiketa paniky

Bernankeho podmienky

Najočakávanejšou udalosťou tohto týždňa bude okrem revízie HDP za 2Q z US konferencia centrálnych bankárov v Jackson Hole. Na nej pred rokom Bernanke naznačil možnosť ďalších monetárnych stimulov, ktoré nakoniec prerástli do nového kola kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky. Pred piatkovou konferenciou ale nie je optimizmus ohľadom možnosti ďalších stimulov veľký. Bernanke totiž pred pár týždňami pred kongresom povedal, že pre ďalšie kolo QE musia byť splnené dve podmienky a to dlhodobejšia slabosť ekonomiky a obnovenie deflačných tlakov.

Odhady rastu znížené

Ak sa pozrieme na posledné výsledky US ekonomiky zisťujeme, že US ekonomika výrazne spomaľuje (rast za 1Q bol len 0,4% na anualizovanej báze). Rovnako sa znižujú aj odhady rastu pre celý rok. Kým na začiatku roka bol konsenzus pre rast na úrovni 3,3%, teraz bol tento odhad skresaný na 1,6%. Pre pripomenutie, na začiatku roka 2010 bol konsenzus pre rast počas roka 2010 na úrovni 3,6%, pred začiatkom QE bol odhad skresaný na 2,7%. Ako vidíme, aktuálne je pokles odhadov rastu výraznejší a zároveň aj rôzne indikátory ako predaj existujúcich domov alebo prieskum výroby philadelphského FEDu poukazujú na spomalenie ekonomiky.

Hyperinflačné mýty

Čo sa týka deflačných tlakov, má FED kvôli nim zatiaľ ruky zviazané. Aktuálne totiž inflácia dosahuje 3,6% na ročnej báze. Pred rokom bola inflácia len v okolí úrovne 1%. Prísť s novými stimulmi tak nebude jednoduché. Odpor verejnosti, masírovanej hyperinflačnými scenármi bude tiež veľký. Ak sa pozrieme na vyjadrenia analytikov mimo hlavný prúd, je hyperinflácia za rohom a z dolára sa čoskoro stane zimbabwiansky dolár.  Známy komentátor finančných trhov a ekonomiky Mike “Mish“ Shedlock ale definuje defláciu nasledovnými symptómami:

Podkladové trendy ale jasne poukazujú na defláciu:

1. Objem úverov klesá (Údaje Flow of Funds z FEDu poukazujú na pokračujúci deleveraging);
2. Výnosy na dlhopisoch klesajú (Výnosy na US dlhopisoch sú rekordne nízke);
3. Ceny nehnuteľností klesajú (Case-Shillerov index cien domov poklesol naposledy na ročnej báze o 4%);
4. Výnosy na korporátnych dlhopisoch rastú (prejav nárastu rizika);
5. Dolár silnie (dolár dosiahol svoje minimá v máji);
6. Ceny komodít klesajú (komodity dosiahli svoje maximá v máji);
7. Spotrebiteľské ceny klesajú (tu zatiaľ defláciu nevidíme);
8. Nezamestnanosť rastie (nezamestnanosť ostáva veľmi blízko svojich maxím z recesie);
9. HDP klesá (HDP zatiaľ nie je záporné, ale rast za 1Q skončil na kvartálnej báze len na úrovni 0,1%);
10. Akciový trh klesá (Index SP500 prepadol zo svojich maxím o viac ako 20%);
11. Monetárna báza rastie (vplyv rastu nadbytočných rezerv, ktoré banky nepožičiavajú);
12. Banky hromadia hotovosť (Prejav opatrnosti);
13. Miera úspor rastie (Miera úspor rastie od roku 2007);
14. Kúpna sila zlata rastie (zlato dosahuje historické maximá a blíži sa k úrovni 2000 USD za uncu);
15. Počet skrachovaných bánk rastie (od začiatku roka skrachovalo 68 bánk).

Okrem poklesu inflácie a rastu nezamestnanosti na nové maximá sú splnené všetky ostatné podmienky a preto je naďalej hlavným rizikom deflácia a nie inflácia. A to neplatí len pre US. Okrem US totiž dosahujú napríklad výnosy na dlhopisoch rekordy aj vo Francúzsku, Nemecku alebo aj UK (Japonsko je výnimkou). Miesto cesty hyperinflácie tak zatiaľ vidíme japonskú cestu pomalého deflačného harakiri.
 Uťahovanie opaskov takmer na celom svete tiež nevyvoláva optimizmus a investori sa v obave o spomalenie globálnej ekonomiky rýchlo vytrácajú z akcií, korporátnych dlhopisov ale aj z dlhopisov rizikových krajín.

Etiketa paniky

Blogger Timarr porovnáva paniku na trhoch s veľkou večerou v drahom podniku. Ak nevieme, s ktorým príborom máme jesť prvé jedlo, väčšinou sa pozrieme na osobu vedľa nás. Čo sa ale stane ak nikto nevie ktorým príborom treba začať? Miesto etikety začína chaos. To sa deje aj na finančných trhoch, keď sa zrazu rozhodnú všetci predať a kupci sa pomaly posúvajú na nižšie ceny. Zvyk ľudí kopírovať to, čo robia ostatní, mení investorov na splašené stádo. Posledné prepady na akciách ukázali, ako vyzerá „finančná večera“, pri ktorých zrazu jedia všetci predjedlo s príborom na rybu.

Otázkou je, ako sa dá takáto panika zastaviť. Trh čaká, že s iniciatívou prídu politici, ale tí zaborili hlavu do piesku a stále tvrdia svoje o potrebe uťahovania opaskov, žiadnych eurodlhopisoch, tvrdeniach, že krajina X nie je krajina Y (napríklad že Taliansko nie je Grécko alebo že Španielsko nie je Portugalsko), za systémové chyby obviňujú trhy a prichádzajú s hlúpymi reguláciami ako zákaz krátkych predajov akcií alebo dane z finančných transakcií a podobne.

Reakciou na odmietanie problémov je, že sa takéto problémy nabaľujú ďalej a vzniká guľa, ktorá sa dá už len ťažko kontrolovať. Teraz táto guľa valcuje Eurozónu. USA sa zatiaľ takéto akútne problémy netýkajú, ale je len otázkou času, kedy sa kríza opäť vráti do krajiny svojho pôvodu.

Trhy si zatiaľ myslia, že jednoduché čarovanie FEDu so svojou bilanciou (teda QE) dokáže vyriešiť všetky problémy. Menová politika je ale pri recesii bilancií bezzubá a to, čo nové QE vyvolá, bude maximálne odraz finančných trhov nahor. Takéto krátkozraké stratégie ale nedovolia vytvoriť lepšiu a hlavne stabilnejšiu budúcnosť.

Stabilita vytvára nestabilitu

Globálny systém je nestabilný a táto nestabilita sa vytvárala počas obdobia „great moderation“, teda obdobia ekonomického umiernenia. Ako hovoril Hyman Minsky vo svojej teórii ne