Rast ekonomiky sa spomalí, verejné financie budú potrebovať 240 mil. eur(2)

Bratislava 26. augusta (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky bude v nasledujúcich rokoch pomalší, ako pôvodne očakávalo Ministerstvo financií (MF) SR. Vyplýva to z aktuálnej novej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) rezortu financií. V tomto roku predpokladá spomalenie rastu o 0,3 % na 3,3 %, v budúcom roku až o 1 % na 3,4 %.

"IFP pristúpilo k zverejneniu novej makroekonomickej prognózy v dôsledku napätej situácie na finančných trhoch a pravdepodobnému väčšiemu ochladzovaniu ekonomík našich obchodných partnerov," vysvetlil túto zmenu hlavný ekonóm a riaditeľ IFP Ján Tóth.

Pomalší rast ekonomiky by mal spôsobiť výpadok príjmov štátneho rozpočtu v budúcom roku na úrovni 202 miliónov eur. Výdavky by mali ostať takmer bez zmeny, nakoľko v horších časoch dochádza k poklesu úrokov a táto úspora by mohla vykompenzovať zvýšenie dávok v nezamestnanosti. Celkovo tento negatívnejší vývoj vytvorí tlak na verejné financie v objeme 240 miliónov eur.

"IFP preto odporúča vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške 146 miliónov eur nad rámec existujúcej rezervy 95 miliónov eur v návrhu štátneho rozpočtu," zdôraznil Tóth.

Analytici rezortu financií simulovali aj dva krízové scenáre. Prvý z nich by znamenal plné prepuknutie dlhovej krízy, ktorá by zasiahla aj Slovensko, čo by v budúcom roku znamenalo dodatočný tlak na verejné financie v objeme 86 miliónov eur a jeho nárast v ďalších rokoch. Ešte negatívnejší scenár predpokladá celosvetovú krízu vrátane prasknutia bubliny v Ázii a politického patu v USA. To by mohlo vytvoriť dodatočný tlak 116 miliónov eur v budúcom roku a ďalších 315 miliónov eur v roku 2013.

Vzhľadom na riziká budúceho vývoja IFP pripravilo prehľad potenciálnych kompenzačných opatrení. Na výdavkovej strane rozpočtu by mohlo ísť o výraznejšie zlepšenie efektívnosti štátnych podnikov, zrušenie dotácií na stavebné sporenie, reformu sociálnych dávok či ďalšie šetrenie na mzdových výdavkoch štátu prostredníctvom prepúšťania. Pomôcť by podľa inštitútu mohlo aj znižovanie počtu vojakov, odpredaj prebytočného majetku v jednotlivých rezortoch, valorizácia dôchodkov fixnou sumou so zrušením vianočného dôchodku, rušenie inštitúcií a zlučovanie regulačných orgánov či ponechanie koncesionárskych poplatkov.

V oblasti daní by podľa IFP dodatočné zdroje do rozpočtu mohlo priniesť odstránenie zníženej 10-% sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), zvýšenie jej základnej sadzby zo súčasných 20 % na 21 %, zvýšenie dane z nehnuteľností o 50 %, zrušenie všetkých fakultatívnych oslobodení pri energetických daniach alebo zvýšenie spotrebných daní na alkohol.