Vplyvy stavby D1 Višňové - Dubná Skala bude sledovať Ekojet

Pridajte názor  Zdroj:

29. 8. 2011 - Výstavba 8,1-kilometrovej diaľnice Višňové - Dubná Skala, ktorej súčasťou bude najdlhší domáci cestný tunel Višňové v dĺžke 7,5 kilometra, by sa podľa ministerstva dopravy mala začať v roku 2012.

Vplyvy pripravovanej stavby diaľnice D1 Višňové - Dubná Skala pri Žiline na životné prostredie bude monitorovať bratislavská firma Ekojet, s.r.o. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. jej za poskytovanie tejto služby zaplatí 86,4 tis. eur bez dane z pridanej hodnoty. Vybraný dodávateľ uspel vo verejnej súťaži spomedzi šiestich doručených ponúk, keď predpokladaná cena zákazky bola 197,9 tis. eur bez dane. Diaľničná spoločnosť informovala o výsledku súťaže vo Vestníku verejného obstarávania.

Výstavba 8,1-kilometrovej diaľnice Višňové - Dubná Skala, ktorej súčasťou bude najdlhší domáci cestný tunel Višňové v dĺžke 7,5 kilometra, by sa podľa ministerstva dopravy mala začať v roku 2012. Predpokladaný čas trvania stavby diaľnice s odhadovanými stavebnými nákladmi 663,33 mil. eur je päť rokov. Ak by práce začali v plánovanom termíne, diaľnica by mala byť hotová v prvom polroku roku 2017. Diaľničný úsek pri Žiline mal byť pôvodne postavený v rámci tretieho balíka PPP, pričom jeho odovzdanie do predčasného užívania bolo plánované v tomto roku. Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) tento projekt spolu s prvým balíkom PPP zastavil pre ich finančnú nevýhodnosť pre štát.

Diaľničná spoločnosť tender na stavbu diaľnice Višňové - Dubná Skala zatiaľ nevyhlásila. Ministerstvo dopravy plánuje, že verejné obstarávanie na práce začne na jeseň tohto roka a zmluva s vybraným dodávateľom by mohla byť uzavretá v prvých mesiacoch roka 2012. Stavba by mala byť financovaná z úveru od Európskej investičnej banky a zo štátneho rozpočtu v rámci Operačného programu Doprava pre nasledujúce sedemročné programové obdobie 2014 až 2020. Vzhľadom na päťročnú dĺžku stavby nie je už možné na ňu použiť európske peniaze v súčasnom programovom období 2007 až 2013. Projekty musia byť totiž ukončené do roku 2015.

Prieskumná štôlňa na mieste diaľničnej stavby bola dokončená už v roku 2002, doteraz sa však nenašli peniaze na stavbu tunela. "Najviac očakávaná diaľničná stavba je najnákladnejšia spomedzi všetkých úsekov na plánovanej diaľničnej sieti SR. Spolu s predchádzajúcim úsekom od Lietavskej Lúčky sú stavebné náklady na 13,5 kilometra diaľnice odhadované na 900 mil. eur," vyplýva z programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Vrátane úseku od Hričovského Podhradia a privádzača si južný obchvat Žiliny vyžiada zrejme až 1,5 mld. eur.

Keďže doteraz nebola riadne preskúmaná alternatíva severného obchvatu Žiliny s lepším využitím i napojením diaľnice D3 na D1 v smere na Martin, v tomto roku rezort dopravy a diaľničiari takúto možnosť posudzujú. Malo by sa tak definitívne ukázať, či k tunelu Višňové existuje výrazne lacnejšia a zároveň environmentálne priechodná alternatíva. Ak existuje, vláda bude musieť rozhodnúť, či možná úspora preváži už vynaložené náklady na prieskumnú štôlňu i prípravné práce a celospoločenské straty z neskoršej kompletizácie D1 v tomto exponovanom úseku. "Ak sa alternatíva ukáže ako environmentálne neprijateľná, prípadne len o málo úpornejšia, skončia pochybnosti o opodstatnenosti nákladného riešenia a zlepšia sa vyhliadky na financovateľnosť výstavby tunela Višňové z fondov EÚ, prípadne úveru Európskej investičnej banky," tvrdí ministerstvo dopravy.

Stavebné povolenie na diaľnicu s tunelom Višňové bolo vydané ešte v marci 2009. Pozemky súkromných vlastníkov sú podľa rezortu vysporiadané. Stavebné zásahy na portáloch tunela, ktoré vlani vykonala koncesionárska spoločnosť pre 3. balík počas prípravných prác, znemožňujú realizáciu stavby podľa pôvodnej projektovej dokumentácie z roku 2007. Príprava novej súťaže na zhotoviteľa si preto vyžaduje viac času ako sa predpokladalo.