Kabinet schválil nový dodatok k zmluve o eurovale
Pridajte názor7. 9. 2011 - Nový dodatok nahrádza pôvodný, ktorým sa mala navýšiť kapacita eurovalu a ktorý vláda schválila ešte v júni. Okrem navýšenia eurovalu však už hovorí aj o zvýšení jeho kompetencií, na ktorých sa európski lídri dohodli koncom júla.
Kabinet Ivety Radičovej schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale. Týmto dodatkom sa majú zaviesť opatrenia na zvýšenie flexibility a kompetencií eurovalu, na ktorých sa európski lídri dohodli ešte 21. júla tohto roka a nahradiť má aj prvý dodatok, ktorým sa má navýšiť efektívna úverová kapacita eurovalu.
Nový dodatok tak zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však zatiaľ nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Pôvodný dodatok schválila slovenská vláda ešte v júni, Národná rada SR však o ňom ešte nerokovala. Nový dodatok je takisto prezidentskou zmluvou a vyžaduje súhlas Národnej rady SR. Na vykonateľnosť dodatku v slovenských podmienkach bude ešte potrebné schváliť novelu zákona o špecifických štátnych zárukách, ktorú už minister financií na rokovanie vlády raz predložil, ministri o nej však vtedy nerokovali.
Nový dodatok pritom zavádza napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. „Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh,“ konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja(EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
„EFSF takto preventívne pomôže aj takémuto štátu udržať sa na trhu bez toho, aby tento štát, podobne ako Írsko, Portugalsko a Grécko, neskôr nepožiadal o pomoc v rámci prvotného konceptu EFSF. Akákoľvek finančná pomoc štátu prostredníctvom EFSF je však podmienená prísnym plnením podmienok, za ktoré bude zodpovedať samotný štát, aj keď by bola finančná pomoc určená primárne súkromnému finančnému sektoru,“ konštatuje sa v návrhu.