V českej ekonomike silnie vplyv podnikateľov a finančných skupín zo Slovenska
Pridajte názor28. 5. 2003 - Kto v Česku sleduje predaj zaujímavých firiem, či iných lukratívnych majetkov, nemôže sa v posledných mesiacoch ubrániť pocitu, že miestny trh začínajú ovládať Slováci, píše v dnešnom vydaní český denník Mladá fronta Dnes
Praha 28. mája (TASR) - Kto v Česku sleduje predaj zaujímavých firiem, či iných lukratívnych majetkov, nemôže sa v posledných mesiacoch ubrániť pocitu, že miestny trh začínajú ovládať Slováci, píše v dnešnom vydaní český denník Mladá fronta Dnes.
Tak napríklad. Minulý piatok podpísala slovenská finančná skupina J&T s poľským partnerom kontrakt na kúpu českého podniku PVT za 1,5 miliardy Kč. Tá istá firma sa pritom ani nie pred mesiacom naťahovala s talianskymi investormi o 16 domov v srdci Prahy. Taliani ich nakoniec preplatili s čiastkou 605 miliónov Kč.
Keď tento mesiac štátna konsolidačná agentúra ponúkla na predaj doposiaľ rekordne najväčší balík dlhov, ktoré zostali po veľkej očiste bánk pred privatizáciou, bola J&T jednou z prvých na rade. Ponúka za ňu 1,5 miliardy Kč. Balík 65 miliárd nesplatených úverov skúmal aj jeden z jej rivalov zo Slovenska, finančná skupina Penta. S Pentou sa J&T stretla už v boji o PVT.
Investičný apetít predovšetkým firmy J&T sa zdá v poslednom čase nekonečný, pokračuje denník. Zaujíma sa o uhoľné spoločnosti, o predaji ktorých teraz vláda uvažuje a rada by kúpila od štátu aj tri percentá plynárenského obra Transgas, ktorého ovláda nemecká RWE.
V Česku zapustila slovenská banka J&T korene v druhej polovici 90. rokov. Začala rýchle skupovať fondy z éry kupónovej privatizácie, ktoré nemali silných vlastníkov. Hlavnými majiteľmi sú dvaja zakladatelia z roku 1993, Patrik Tkáč a Ivan Jakabovič. Vtedy nemali obchodníci s cennými papiermi ani 20 rokov.
Medzi české banky prenikla J&T, keď kúpila skrachovanú Podnikateľskú banku i s jej licenciou. Slovenská firma však nikdy nechcela poskytovať klasické bankové služby pre drobných sporiteľov. Ich majitelia chceli byť dravými investičnými bankármi.
Rovnakou cestou sa vydala i Penta, ktorá do Čiech zamierila o niečo neskôr. Ich finančníci zhodnocujú kapitál svojich klientov a na druhej strane požičiavajú firmám, ktoré nepochodia u iných bánk. Idú do väčšieho rizika.
Keď sa vlani na jar dostala do ťažkej finančnej situácie televízia Nova, jediný, kto jej nakoniec poskytol úver, bola J&T a Penta.
Títo dvaja konkurenti sa spolu naučili žiť už na Slovensku. Tam napríklad vytvorili konzorcium a ovládli spoločne štvrtinu Východoslovenských železiarní a 16 % Slovnaftu.
Vtedy s nimi uzatvoril spojenectvo i ďalší slovenský žralok, ktorý sa preháňa českými vodami, Istrokapitál. Všetci traja okrem železiarní a Slovnaftu získali tiež 45 % slovenského Reštitučného investičného fondu. Istrokapitál v Česku zamieril hlavne do nehnuteľností.
Potom, čo zahraniční vlastníci skúpili veľké tuzemské banky, priniesli do nich i opatrnejší prístup k požičiavaniu peňazí. Pre finančné šťuky, ako je J&T či Penta, sa tým zväčšil manévrovací priestor. Sú ochotné financovať riskantnejšie projekty, pravda chcú za to lepšie zaplatiť.
Veľkou zlatou baňou, ktorý v Česku slovenskí dravci objavili, sú obchody so zlými pohľadávkami a majetky podnikov v konkurze.
Penta sa napríklad veľmi lacno dostala ku kúpeľom Jáchymov z majetku skrachovanej maklérskej firmy KTP Quantum. Kúpele jej prepadli ako zástava za 80-miliónový úver, uzatvára Mladá fronta Dnes.
