Ekonomické dôsledky teroristických útokov v USA

New York 11. septembra (TASR) - Teroristické útoky, ktoré 11. septembra 2001 uskutočnila al-Káida, poškodili Spojené štáty v rozsahu, o akom Usáma bin Ládin ani nesníval. Podľa amerického ekonóma, laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu Josepha Stiglitza prezident George W. Bush kompromitoval svojou reakciou na útoky americké základné princípy, podkopal ekonomiku krajiny a oslabil jej bezpečnosť.

Útok na Afganistan bol pochopiteľnou reakciou na 11. september, ale následný vstup do Iraku nemal s al-Káidou nič spoločné. Táto vojna, ktorá sa začala bez dostatočných príčin, bola veľmi drahá. Mnohokrát prekročila pôvodne ohlásených 60 miliárd USD (43,42 miliardy eur), ktoré mala stáť. Podľa konzervatívneho odhadu iracká vojna už celkove vyšla Spojené štáty na 3 až 5 biliónov USD. Tento údaj pochádza spred troch rokov - a medzitým náklady na ňu stále rastú.

Asi polovica vojakov, ktorí sa vrátili z Iraku, má nárok na dávky za obmedzenú pracovnú spôsobilosť. Viac ako 600.000 veteránov zostáva v štátnej zdravotníckej starostlivosti. Stiglitz predpokladá, že výdavky na ich starostlivosť dosiahnu 600 až 900 miliárd USD. A ešte treba zobrať do úvahy aj sociálne náklady, ktoré sú spojené so samovraždami veteránov (v minulých rokoch ich bolo v priemere vyše 18 denne) a s rozvrátenými rodinami, ktoré sa však nedajú vyčísliť.

Stiglitz tvrdí, že nezamestnanosť a deficit, ktoré sú hrozbou pre budúcnosť Spojených štátov, do značnej miery súvisia s vojnou v Afganistane a Iraku.

Rast nákladov na obranu a zníženie daní sú hlavnými faktormi rastu amerického dlhu a rozpočtového schodku. Priame vládne výdavky na obe vojny sa vyčísľujú na dva bilióny USD. Každú americkú domácnosť stáli doteraz 17.000 USD. A podľa hodnoty položiek, ktoré sa ešte do bilancie nedostali, sa ich zaťaženie môže zvýšiť ešte o 50 %.

Vojny oslabili Spojené štáty aj ekonomicky. To sa prejavilo v raste deficitu a dlhu. Nepokoje na Blízkom východe viedli k zdraženiu ropy a krajina musela na jej dovoz vynakladať podstatne vyššie čiastky. Pri lacnejšej rope by Američania peniaze, za ktoré kupovali drahé pohonné látky, míňali na výrobky amerických firiem.

Spojeným štátom bude trvať roky, kým sa im podarí znížiť obrovské dlhy a prebytok nehnuteľnosti (rodinných domov), ktoré sa za posledné roky nakopili v dôsledku krízy hypotekárnych ústavov.

V Afganistane a Iraku bolo Spojeným štátom a ich spojencom jasné, že ak chcú dosiahnuť dlhodobé víťazstvo, musia získať hlavy a srdcia ľudí. Ale chyby, ktoré sa stali v úvode vojen, sťažili dosiahnutie cieľa; ten bol aj tak ťažkou úlohou.

Všeobecné škody sú enormné. Podľa odhadov v dôsledku priamych a nepriamych vojnových udalostí zomrelo v Iraku viac ako milión ľudí. Za posledných desať rokov prišlo v Iraku a Afganistane o život asi 137.000 civilov. Z Iraku ušlo 1,8 milióna ľudí a asi 1,7 milióna ich z neho vyhnali.

Nie všetky dôsledky vojen však boli katastrofálne. Deficit prinútil Spojené štáty, aby pozreli do očí realite možností ich rozpočtu. Dve desaťročia po skončení studenej vojny sú vojenské výdavky USA ešte stále také vysoké ako ostatného sveta spolu. Mnoho sa minulo na zbrane, ktoré nefungujú a ktoré mieria na nejestvujúcich nepriateľov. Zdroje bude treba konečne preskupiť a Spojené štáty sa zrejme pri nižších výdavkoch stanú bezpečnejšími.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.