Železnice zmiernili plánovanú stratu o 28 % na 78 mil. eur

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) hospodárili v prvom polroku tohto roka so stratou 78,119 mil. eur. Oproti plánovanej strate vo výške 108,55 mil. eur spoločnosť zlepšila polročný výsledok o 28 %, keďže očakávanú stratu zmiernila o 30,431 mil. eur. V medziročnom porovnaní sa výsledok v prvej polovici zhoršil, lebo v tom istom období vlaňajška spoločnosť vykázala zisk 925 tis. eur. Štátny správca železničnej infraštruktúry v prvej polovici roka zároveň dosiahol pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA) prevádzkový zisk 4,489 mil. eur, hoci plánoval stratu 48,195 mil. eur.

Lepší výsledok hospodárenia oproti plánu podľa ŽSR súvisí najmä s vyššími výnosmi z úhrady fixnej časti ekonomicky oprávnených nákladov železničnej infraštruktúry a s poklesom nákladov najmä na spotrebovaných nákupoch a službách, ako aj odpisoch a amortizácii. "Manažment spoločnosti považuje celkový vývoj ekonomických ukazovateľov ŽSR za 1. polrok za stabilný. Pretrváva nižšie čerpanie nákladov výrobnej spotreby v súlade s prioritami prijatého interného Programu úspor a optimalizácie ŽSR," oznámila spoločnosť.

ŽSR dosiahol za šesť mesiacov terajšieho roka výnosy 187,181 mil. eur. Oproti plánu stúpli o 13,4 %, respektíve o 22,154 mil. eur. Medziročne boli nižšie Je v nich zahrnutý aj príspevok štátu na úhradu fixnej časti ekonomicky oprávnených nákladov. Výnosy oproti plánu stúpli o 13,4 %, respektíve o 22,154 mil. eur. Medziročne výnosy klesli o 9,1 % alebo o 18,771 mil. eur. Náklady v objeme 265,3 mil. eur boli v porovnaní s plánom nižšie o 3 % alebo o 8,277 mil. eur. Oproti prvému polroku 2010, keď náklady tvorili 205,027 mil. eur, vzrástli o 29,4 % alebo o 60,273 mil. eur.

Tržby ŽSR za prístup dopravcov k železničnej infraštruktúre dosiahli v prvom polroku 48,02 mil. eur. Znamená to 26-percentný podiel na celkových tržbách spoločnosti za vlastné výkony a tovar. Medziročne sa tržby za použitie železničnej infraštruktúry prepadli o 48 %, keď vlani v tom istom období dosiahli poplatky dopravcov ešte 92,422 mil. eur. Dôvodom je výrazné zníženie ceny za využívanie železničnej dopravnej cesty začiatkom tohto roka z 10,2 eura na 4,9 eura na vlakový kilometer.

Výkony nákladnej dopravy na železnici v prvom polroku dosiahli 7,097 mil. vlakových kilometrov, čo je oproti plánu menej o 3,3 %. Výkony osobnej dopravy v porovnaní s plánom, naopak, vzrástli mierne o 0,1 % na 15,8 mil. vlakokilometrov. "V priebehu 1. polroku 2011 dopravný trh vykazoval relatívne stabilný vývoj v preprave tovarov. Oproti plánu vzrástla taktiež úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre. V osobnej doprave boli výkony taktiež stabilné a mierne nad úrovňou plánu," uviedli ŽSR.

Spoločnosť označila za významnú udalosť v prvom polroku podpísanie zmluvy o vzájomnom započítaní pohľadávok štátu z dôvodu poskytnutej návratnej finančnej výpomoci s časťou nevysporiadaných strát vzniknutých v minulých obdobiach na základe zmlúv o prevádzkovaní dráh.

Podľa upraveného plánu predpokladajú ŽSR v tomto roku stratu 100,06 mil. eur. Bolo by to o 1,4 % menej než vlani, keď spoločnosť vykázala stratu 101,46 mil. eur. Podľa pôvodného plánu mala strata stúpnuť na 193,078 mil. eur. Zníženie pôvodne plánovanej straty umožní vyššia štátna dotácia na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry, ktorá sa má v tomto roku zvýšiť o 80 mil. eur, z doterajších 119,5 mil. eur na 199,5 mil. eur. ŽSR plánujú v tomto roku výnosy 433,639 mil. eur, čo by oproti vlaňajšku znamenalo rast o 0,3 %. Plánované náklady v objeme 533,699 mil. eur majú zostať na vlaňajšej úrovni. Výnosy za použitie železničnej infraštruktúry by mali dosiahnuť 95,939 mil. eur, dvakrát menej ako vlani, keď príjmy z poplatkov dopravcov predstavovali 188,508 mil. eur.

Železnice Slovenskej republiky vznikli 1. januára 1993 rozhodnutím vlády SR o zriadení štátneho podniku. Od 1. januára 2002 sa ŽSR podľa Projektu transformácie a reštrukturalizácie rozdelili na dva samostatné subjekty - ŽSR a Železničnú spoločnosť, a.s. ŽSR majú základné imanie 800,17 mil. eur, spravujú a prevádzkujú železničnú infraštruktúru, vrátane tratí a