Ministri financií eurozóny rokujú o dlhovej kríze

Pridajte názor  Zdroj: TASR

16. 9. 2011 - Ministri financií 17 štátov eurozóny sa dnes zišli v Poľsku, ktoré je predsedníckou krajinou Európskej únie, na rokovaniach o európskej dlhovej kríze, svetovej ekonomike a najnovšom vývoji na finančných trhoch.

Wroclaw 16. septembra (TASR) - Ministri financií 17 štátov eurozóny sa dnes zišli v Poľsku, ktoré je predsedníckou krajinou Európskej únie, na rokovaniach o európskej dlhovej kríze, svetovej ekonomike a najnovšom vývoji na finančných trhoch. Na zasadaní ministrov je prítomný aj zriedkavý hosť - ich americký rezortný kolega Timothy Geithner.

Svet má totiž čoraz väčšie pochybnosti o tom, či spoločná európska mena "ustojí" dlhovú krízu, v ktorej sa zmieta už viac ako rok. O finančnú pomoc zo zahraničia museli požiadať tri štáty eurozóny, ale vzhľadom na vývoj situácie na dlhopisových trhoch sa špekuluje, že k nim pribudnú ďalšie.

To spôsobilo poplach na oboch stranách Atlantiku. USA sa totiž obávajú, že ak sa Európe nepodarí krízu vyriešiť, svetová ekonomika sa môže znova prepadnúť do recesie. Samotné Spojené štáty majú pritom tiež vážne problémy s výškou svojich dlhov.

Lídri eurozóny dúfali, že reformy, na ktorých sa dohodli na mimoriadnom summite 21. júla, vrátane rozšírenia úverovej kapacity a právomocí európskeho záchranného fondu a druhého balíčka pomoci Grécku, upokoja trhy. Ale vlečúci sa proces schvaľovania týchto reforiem v národných parlamentoch znova oživil obavy zo zhoršenia situácie v Európe.

Niektorí odborníci a politici navrhujú vydanie spoločných európskych dlhopisov, ako jeden zo spôsob riešenia dlhových problémov slabších štátov eurozóny. Tento návrh ale naráža na veľký odpor Nemecka, ktorému by tak stúpli úroky z dlhopisov, napriek tomu, že sa snaží udržať svoje verejné financie pod kontrolou, na rozdiel od nezodpovedných členov menovej únie. Berlín tiež argumentuje, že by sa potom nadmerne zadlžené štáty menej snažili dať si svoje financie do poriadku.

Ministrov tiež veľmi znepokojuje situácia v Grécku, ktoré muselo požiadať už o druhý záchranný úver a pritom má problémy plniť podmienky vlaňajšej pôžičky. To sa mnohým členom eurozóny nepáči. Fínsko preto požaduje za svoj podiel na úvere Grécku záruky. Vláda v Helsinkách sa v auguste dohodla s Aténami na finančných zárukách za pôžičku. Rovnaké podmienky teraz žiadajú aj Slovensko, Rakúsko, Holandsko a Slovinsko. Fínsko nakoniec ustúpilo od požiadavky peňažných záruk, ktoré by šli na úkor ostatných veriteľov Grécka, ale myšlienky na inú formu záruky za svoju pôžičku sa nevzdalo. Helsinki vraj stále hľadajú riešenie, ktoré by "vyhovovalo všetkým".

Fínska ministerka financií Jutta Urpilainenová pred začiatkom summitu priznala, že neočakáva, že sa túto záležitosť dnes podarí uzavrieť. Napriek tomu je vraj optimistom a verí, že sa riešenie nájde.

Po skončení schôdze ministrov financií z eurozóny sa k nim dnes popoludní pridajú aj ich rezortní kolegovia z celej 27-člennej Európskej únie.