Prezidenti v dôchodku
Pridajte názor2. 6. 2003 - Doslova bombou bola v predvolebnej kampani, keď sa Klestil usiloval o miesto, správa, že úradujúci prezident Rakúska poberá okrem platu hlavy štátu (3 milióny 360-tisíc šilingov ročne) aj starobný dôchodok bývalého vysokého úradníka ministerstva zahraničia ...
Doslova bombou bola v predvolebnej kampani, keď sa Klestil usiloval o miesto, správa, že úradujúci prezident Rakúska poberá okrem platu hlavy štátu (3 milióny 360-tisíc šilingov ročne) aj starobný dôchodok bývalého vysokého úradníka ministerstva zahraničia (67-tisíc šilingov mesačne). Škandál zmiernila hádam len manželka Thomasa Klestila, ktorá napriek ich chladnému vzťahu aféru nerozvirovala, iba vyhlásila, že dôchodku sa nemôže zrieknuť bez jej vedomia, ba dokonca, že všetko je záležitosť len a len jej manžela. Dokonca ani jej advokát nepodnikol žiadne kroky, aby pre svoju klientku vymohol tretinu z Klestilovej penzie, na ktorú by mala právo.
Thomas Klestil pritom nemusí počítať každú korunu. Keď odíde z prezidentského úradu, príjem sa mu veľmi nezmení. V Rakúsku ako v mnohých ďalších krajinách sa exprezidentom dostáva rovnakej úcty, ako tým súčasným. V Nemecku či v Macedónsku zarábajú exprezidenti rovnako, ako keď boli vo funkcii. V Rumunsku a Portugalsku majú osemdesiat percent z platu úradujúcej hlavy štátu, vo Fínsku je to šesťdesiat percent. V prípade úmrtia patrí manželkám exprezidentov väčšinou päťdesiat percent z prezidentského dôchodku, bývalé prvé dámy majú nárok na diplomatický pas, bývalí prezidenti mávajú od štátu k dispozícii kancelárske priestory, sekretára alebo odborných asistentov. Majú právo na ochranku a šoféra, rezidenciu alebo reprezentačný byt.
Rentu zvýšili pred týždňom aj českí susedia Václavovi Havlovi, len u nás to, už asi tradične, funguje inak. Odstupujúca hlava štátu dostane na Slovensku dôchodok 30-tisíc hrubého a auto s vodičom. Prípadný nedostatok peňazí rieši spôsobom, ktorým si exprezidenti na Západe prilepšujú k štandardu: prednáškami a písaním kníh.
Michal Kováč
Michal Kováč stál na čele republiky rovných päť rokov, od marca 1993 do marca 1998. Počas svojho pôsobenia v najvyššej ústavnej funkcii si vytrpel svoje. Syna mu uniesli do Rakúska, bol terčom osočovania a provokácií. Platilo nepísané pravidlo, že na jednom kultúrnom podujatí sa prezident a premiér nemohli objaviť súčasne. Po odchode do dôchodku netrpí biedou, ale o postavení, hodnom bývalého prezidenta, nemôže byť reči. Jeho penzia je nižšia ako priemerný plat manažéra, podnikateľa či právnika. Priznáva: „Na Slovensku má bývalý prezident zvláštnu penziu 30-tisíc korún brutto, ochranku a šoféra. To je všetko.“ V porovnaní s kolegami z Európy pô...