I. BARÁT: Eurozóna sa nerozpadne

Bratislava 30. septembra (TASR) - Euro je už tisíc dní každodennou súčasťou života na Slovensku. Toto obdobie aj vo svetle súčasnej krízovej situácie v eurozóne v rozhovore pre TASR hodnotí bývalý splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura Igor Barát.

-Dňa 28. septembra uplynulo 1000 dní od zavedenia eura na Slovensku. Ako hodnotíte toto obdobie?-

Neviem, či som celkom povolaný hodnotiť celé 1000-dňové obdobie, ja som sa sústredil najmä na samotný proces zmeny meny, teda na dni bezprostredne pred a po 1. januári 2009, potom ešte na dobiehanie všetkých procesov, ktoré s tým súviseli a tu som presvedčený, že Slovensko zvládlo celý proces obdivuhodne hladko. Samotní občania nemali s novými peniazmi žiadne problémy, najmä vďaka skvelej pripravenosti bánk, obchodníkov a všetkých ďalších inštitúcií, ktoré sa na prechode podieľali. Fakt je, že platenie eurom dnes už ľudia vnímajú ako samozrejmosť a nebyť aktuálnych dlhových problémov na juhu, euro by ako téma vôbec neexistovalo a bolo by asi takou bežnou vecou, ako používanie elektriny či vodovodu.

    -Aký je váš názor na euro v súčasnosti? Čo by bolo teraz pre Slovensko lepšie, mať korunu alebo euro?-

Z ekonomického hľadiska je situácia ťažšie hodnotiteľná, nedá sa úplne jednoznačne odpovedať na otázku, či by sme dnes na tom boli lepšie s korunou alebo eurom. Takýto laboratórny pokus sa totiž urobiť nedá. Som však presvedčený, že stabilita, ktorú nám spoločná mena priniesla, je pre slovenské hospodárstvo výrazne pozitívnym dopadom. Nie som makroekonomický analytik, a preto sa nechcem príliš púšťať na takúto pôdu, avšak faktom je, že nikde som sa nestretol so žiadnymi serióznymi argumentmi, ani analýzami, ktoré by svedčili v prospech zachovania národnej meny. Občas o tom niekto skôr tak akoby cvične zašpekuluje, ale žiadne naozaj presvedčivé závery nikde publikované neboli. A ešte mám jeden argument, síce dosť nepriamy, ale v našich pomeroch pomerne presvedčivý - zavedenie eura na Slovensku stále je a vždy bola azda jediná veľká téma, v ktorej po celý čas bol a je politický konsenzus. A to podľa mňa hovorí samé za seba, ak sa páni ako Dzurinda, Fico, Mikloš, Počiatek alebo Sulík na niečom zhodnú.

  -Eurozóna prežíva veľmi turbulentné obdobie a začínajú sa ozývať hlasy, tak na medzinárodnej, ako aj na domácej scéne, o možnom rozpade eurozóny. Aký je váš názor?-

Môj názor je úplne jednoznačný. Eurozóna sa nerozpadne. Isteže je teraz módne o tom špekulovať a nič nevyzerá v médiách zaujímavejšie, ako rôzne katastrofické scenáre. Mám to šťastie, že som na nejaký čas mohol byť aj na rôznych viac alebo menej uzatvorených rokovaniach s naozaj veľkými politikmi, a preto viem, aký silný politický kapitál za eurom stojí, koľko energie bolo do tohto - priznajme, že predovšetkým politického - projektu vloženej. Nedokážem si vôbec predstaviť, že by sa tento projekt niekto rozhodol pochovať a že by sa pod takéto rozhodnutie ktokoľvek súdny podpísal. Nehovoriac o nákladoch, voči ktorým by peniaze v eurovale pôsobili len ako "drobné". Nákladmi myslím nielen priame výdavky spojené s návratom k národným menám, ale dlhodobé straty, ktoré by štáty a firmy znášali pre kurzové rozdiely, volatilitu, nedôveru trhov k novým menám. Euro je dnes druhou najsilnejšou rezervnou menou sveta, na to nezabúdajme. To už nie je niečo, čo by sa dalo len tak zrušiť a vyhlásiť za neúspešný pokus a tváriť sa, že život ide ďalej, s novou markou, frankom, šilingom... To je skrátka nepredstaviteľné. Ale súhlasím, že debaty o takomto vývoji a o rôznych scenároch sú určite veľmi "sexi" a autorov zviditeľňujú oveľa viac, než "nudných" zástancov eura.

-Ľudia majú pocit, že od zavedenia eura na Slovensku došlo k výraznému zdraženiu prakticky všetkého. Štatistiky a analýzy však ukazujú, že vplyv eura na ceny bol minimálny. Čo je podľa vás hlavnou príčinou?-

To je pomerne prosté. Aj od zavedenia slovenskej koruny po jej zánik medzi rokmi 1993 a 2008 všetko strašne zdraželo a nikto nevinil korunu. Isteže tu ceny rástli aj medzi rokmi 2009 a 2011. Ale za rovnaký čas rástli aj v Čechách, Rusku, Paraguaji alebo na Novom Zélande, kde mnohí ani nevedia, čo je euro a menu nemenili hádam dvesto rokov. Inflácia je úplne bežná vec a málokedy má priamy súvis so zmenou meny. Faktom pritom je, že po zavedení eura malo Slovensko historicky vôbec najnižšiu infláciu. Ale to tiež nie vďaka euru. Naše ceny sa hýbu predovšetkým pod vplyvom externých faktorov, ako suroviny, komodity, potraviny, počasie, svetová (ne)úroda. Inflácii je srdečne jedno, v akej mene sú ceny vyjadrené. Z tohto pohľadu je prechod od koruny k euru čistou matematickou operáciou, bez efektu na cenovú hladinu.

Takzvaná vnímaná inflácia - to je to, na čo sa pýtate - je veľmi zaujímavý fenomén. Z detstva si napríklad máme tendenciu pamätať len to pekné, s cenami je to naopak - do očí nám udrie hlavne to, čo zdraželo. A že 95 % ostatných vecí ostalo na nezmenených alebo občas dokonca nižších cenách, to pozornosti ujde. Chronicky známe sú tie hlúposti o káve za marku, ktorá potom stála euro. Asi to tak bolo, ale koľko percent platu dáme za kávu? Vypovedá to o niečom? Je to jeden jav vytrhnutý z kontextu. Ale my sme sa poučili aj touto "kávovou" vnímanou infláciou a prijali sme celý rad opatrení, aby nikto, vrátane služieb, prechod na euro nezneužíval na takéto brutálne zaokrúhľovania. Boli dané aj mechanizmy kontrol a sankcií a chvalabohu to u nás zafungovalo. Ale to podstatné je iné. Ceny tu samozrejme rástli aj za uplynulých 1000 dní s eurom, ale nerástli pre euro. Dokonca si myslím, že pri možnom kolísaní kurzu koruny v turbulentných časoch by tu ceny rástli možno aj rýchlejšie, než keď máme euro.

-Urobili by ste, ak by ste mohli, vo vašich krokoch pri príprave na euro niečo inak?-

Prirodzene. Dokonalé nie je nikdy nič a s mnohými vecami žiadne skúsenosti predtým neboli. Ale to, čo by som dnes už nezopakoval, alebo urobil inak, boli všetko v zásade drobnosti. Z tých "veľkých" vecí mi nenapadá nič, čo by som dnes zásadne menil. Ak chcete konkrétnosti, tak pár uvediem. Nebolo šťastné robiť u nás za každú cenu spotrebiteľský monitoring dodržiavania cenovej disciplíny. SOI-ka bola obdivuhodná, ale mimovládky to celkom nezvládli. V Slovinsku sa to veľmi osvedčilo, u nás sa žiaľ ukázalo, že naše spotrebiteľské organizácie nie sú tak dobre organizované, a tak profesionálne vyškolené a bolo to trocha fiasko. Dnes priznávam, že sme napríklad úplne nedocenili slovenskú mentalitu pri distribúcii štartovacích balíčkov s mincami. Podcenili sme reakciu verejnosti, vznikla potom trocha zbytočná nervozita pre obrovský záujem, pričom po Novom roku ľudia zasa masovo vracali neotvorené balíčky do bánk. Ešte by som možno našiel dva-tri podobné príklady, ale všetko to boli len také drobnosti, ktoré celkový úspech a priebeh zavedenia eura nijako nepokazili.

-Podľa vás, aký bude ďalší vývoj eurozóny a budúcnosť eura?-

Jeden môj kolega na toto vždy vyťahuje metaforu s krištáľovou guľou, čo sa mi zdá priliehavé. Netrúfam si predpovedať, čo sa ako vyvinie, ale som si istý, že euro aj eurozóna to prežijú. Možno v trocha inom rámci, s inými pravidlami, ale prežijú. A čo je asi smutnejšie, to prežitie nás všetkých vyjde asi dosť draho. Ale rozpad by bol ešte drahší, v dlhodobom horizonte, o tom som presvedčený. Politici - teraz nemyslím l