Klady a zápory prijatia eura ukáže budúcnosť

Bratislava 3. októbra (TASR) - Myšlienka mať spoločnú menu, odbúrať zbytočné náklady pri výmene peňazí či pri cestovaní do zahraničia, bankových prevodoch do eurozóny a podobne je atraktívna tak pre občanov, ako aj podnikateľov. S atraktivitou by však ruka v ruke mala ísť aj stabilita a dôvera ľudí, že spoločná mena nezlyhá. A práve dôvera v spoločnú menu po 1000 dňoch na Slovensku je otrasená. Myslí si to prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Oravec.

Ako ďalej povedal pre TASR, problémy, s ktorými sa euro v súčasnosti stretáva, nie sú v žiadnom prípade prekvapujúce a boli dokonca predvídateľné. Osobne sa zúčastnil na diskusii niekedy v rokoch 2001 - 2002, keď sa začalo diskutovať, či by Slovensko malo pristúpiť k eurozóne. Jednou z kľúčových vecí, ktorú sa snažil do debaty dostať, bol problém kvality hospodárskej politiky, ktorú robia členské krajiny eurozóny. Hospodárska politika je základom, na ktorom musí pevná mena stáť. Pokým hospodárska politika, ktorú robia krajiny, nie je dobrá, tak to zároveň znamená, že ohrozuje stabilitu meny, zdôrazňuje Oravec. Už v tých časoch, keď sa Slovensko rozhodovalo, či vstúpi, alebo nevstúpi do eurozóny, bolo evidentné, že niektoré krajiny sú nezodpovedné z hľadiska svojho hospodárenia a že to časom môže viesť aj k ohrozeniu samotnej spoločnej meny, čo sa, bohužiaľ, časom potvrdilo.

Základom problémov sú veľké rozdiely medzi krajinami, ktoré eurozónu tvoria. Na jednej strane Nemecko so svojou tradíciou rozpočtovej disciplíny, severské krajiny, ktoré sú podobné Nemecku, a na strane druhej sú tam krajiny, ktoré sa nikdy nevyznačovali rozpočtovou disciplínou, ako sú Taliansko, Španielsko, Grécko, a potom sú bývalé postkomunistické, ako sú Slovensko a Slovinsko, ktoré sa nachádzajú niekde medzi. Ukázalo sa, pokračuje Oravec, že tie predpoklady zakladateľov eura, že keď príde spoločná mena, tak ten tlak prinúti aj tých menej zodpovedných, aby boli zodpovednejšími, sa nenaplnili. Práve naopak. Stanovené kritériá začali porušovať aj tie "poriadne" a disciplinované krajiny. Začali sa porušovať pravidlá dôležité pre stabilitu meny.

Podľa prezidenta ZPS sa mnohí teraz pýtajú, či Slovensko urobilo dobre, keď sa stalo členom eurozóny. Vzhľadom na všetky okolnosti správnosť tohto kroku sa ukáže v budúcnosti. "Zdá sa, že euro sa ďalšieho výročia dožije, ale zrejme v nejakej modifikovanej podobe. Či tam bude Slovensko, alebo nie, zase bude závisieť, samozrejme, nielen od nás. Naším záujmom, nech sa bude diať čokoľvek, by primárne malo byť, aby sme sa poučili z problémov, ktoré majú iné krajiny aj krajiny eurozóny a aby sme sa maximálne snažili mať vo svojich domácich financiách poriadok, aby, keď prídu prípadné problémy zo svetovej ekonomiky alebo eurozóny, bolo Slovensko čo najviac pripravené ich riešiť," uzatvoril Oravec.