Do dôchodku neskôr, najmä ženy

Gabriela Bachárová

Terajší systém financovania dôchodkov sa z roka na rok ocitá v čoraz väčšom ohrození. Zmeny sú už neodvratné. Na

finančné zabezpečenie starších občanov bude treba vytvoriť celkom nový systém, ktorý však nemôže vzniknúť zo dňa na deň. Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva práce a sociálnych vecí Edit Bauerovej si

to vyžiada súbežné financovanie dvoch dôchodkových systémov počas 30-40 rokov.

Do schvaľovacieho procesu sa konečne dostáva meškajúci návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý výrazne zmení sociálnu sféru. Vláda koncepciu reformy už pred rokom schválila. O reforme hovorila aj bývalá koalícia, ktorá chcela príslušný zákon prijať ešte pred štyrmi rokmi.

Pomalosť reformy vyplýva nielen z jej zložitosti, ale aj z obáv politikov pred reakciou verejnosti. Voľby sa blížia a v hre sú ich stranícke preferencie. Spoločnosť sa, totiž, proti viacerým zmenám bude búriť. Súčasnej vláde sa preto hodí, že účinnosť zákona sa plánuje až na rok 2003. Teda vyše roka po budúcich voľbách.

ZO ZABEZPEČENIA POISTENIE

Podstatou reformy bude premena sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. To, čo doteraz zabezpečovali všetci, bude si musieť zabezpečiť jednotlivec. Týka sa to hlavne dôchodkov. Zmeny však nastanú aj v nemocenskom a úrazovom poistení.

DÔCHODKY NA VLASTNÉ ÚČTY

Zlý demografický vývoj, vysoká nezamestnanosť a z toho vyplývajúca neudržateľnosť financovania dôchodkového systému. To sú argumenty na nevyhnutnosť zmien. Ich podstata? Občania by si od roku 2003 mali na dôchodky šetriť sami. Na osobné účty by si mali odkladať časť toho, čo teraz platia do fondu dôchodkového zabezpečenia (bude sa to zhodnocovať, štát to bude garantovať do výšky istiny a inflácie). Tým však vo fonde vznikne finančná diera. Na jej zakrytie bude treba vyše 50 miliárd Sk. Pravdepodobne sa zvýši aj odvodové zaťaženie.

Najvážnejším problémom však je, že z našich platov si na slušný dôchodok tak ľahko a skoro nenašetríme. Navyše, pracujúci budú niekoľko desiatok rokov zaťažení dvojnásobne - budú si šetriť na seba a zároveň financovať aj dôchodcov.

Zámerom je o 15 rokov dosiahnuť, aby bol dôchodok na úrovni 80 % mzdy (teraz je okolo 50 %). Už menej sa zdôrazňuje, že to nebude možné bez dobrovoľného pripoistenia v doplnkových dôchodkových poisťovniach. Tak však bude zaťaženie vlastne až trojnásobné. Mladý človek ešte nebude mať ani byt a už sa bude musieť starať o svoje zabezpečenie dôchodku.

Navrhovatelia však tvrdia, že keby sa zmeny neurobili, rastúci počet dôchodcov a klesajúci počet produktívnych ľudí by spôsobil znižovanie dôchodkov: peňazí by bolo treba čoraz viac a prispievateľov by bolo čoraz menej. Keby sa nič neurobilo, v

roku 2025 by vznikol deficit okolo 600 miliárd korún.

Za krízu vo verejných financiách sa považuje, ak podiel platiteľov a poberateľov dávok klesne pod pomer 2:1. U nás to už nastalo. Vlani bol pomer 1,72:1. V krajinách EÚ ešte v 90. rokoch minulého storočia na jedného dôchodcu prispievali štyria ľudia. Predpokladá sa, že o 40 rokov u nás na jedného dôchodcu bude pripadať jeden zamestnaný.

DEMOGRAFIA ALEBO NEZAMESTNANOSŤ?

Odborníci zatiaľ nevedia, do akej miery by faktor demografického vývoja stratil svoj význam, keby sa viac zdôrazňoval problém vysokej nezamestnanosti. Je totiž vždy ľahšie poukazovať na demografiu, ktorú politici neovplyvnia, ako na nezamestnanosť, ktorú by riešiť mali, a nedarí sa im to.

Súčasný systém je v mnohom nespravodlivý. Výška dôchodku má strop, čo nevyhovuje lepšie zarábajúcim. Najvyšší dôchodok neprekročí sedemtisíc. Nevýhodou tiež je, že výška dôchodku sa počíta z posledných desiatich odpracovaných rokov (do úvahy sa berie päť "najlepších" rokov), pričom mzdu mohol mať človek lepšiu predtým. V budúcnosti by sa už mali brať do úvahy všetky odpracované roky.

DÔCHODKOVÝ VEK SA BUDE PREDLŽOVAŤ

Azda najväčšiu nevôľu vyvolal zámer predĺžiť dôchodkový vek u žien, možno sa to však dotkne aj mužov. U žien by to malo byť 60 rokov (dnes je priemer 55 rokov), u mužov 62 rokov (teraz je 60 rokov). Hoci v ankete reformu podporili dve tretiny opýtaných, až 60 % sa ohradilo proti zvyšovaniu dôchodkového veku.

Pôvodne sa hovorilo, že s predlžovaním dôchodkového veku možno začať hneď, ani netreba čakať na zákon. Potom sa začalo tvrdiť, že treba počkať na reakciu odborov, ktoré sú proti.

Teraz je argumentom, že počas vysokej

nezamestnanosti by takýto manéver situáciu ešte zhoršil. Keby sa s tým začalo od budúceho roka, nezamestnanosť by mohla vystúpiť až na 28 %. Tento faktor sa spočiatku takmer vôbec nespomínal. Dnes slúži tým, čo sa boja straty preferencií. Faktom je aj to, že u nás je jeden z najskorších odchodov do dôchodku.

PREDLŽOVANIE

ODCHODU DO DÔCHODKU NEZVRATNÉ

Ako nám povedal minister práce Peter Magvaši, predlžovanie veku na odchod do dôchodku je nezvratné. Zvažujú sa dve alternatívy - pomalšia alebo rýchlejšia. Vek odchodu sa bude predlžovať každý rok o niekoľko mesiacov.

Napríklad, keby sa každý...

Celý článok si môžete prečítať tu.