Ľudia majú strašiaka: voľný trh
Pridajte názor4. 6. 2003 - V predchádzajúcej časti sme zisťovali, ako slovenská verejnosť vidí aktérov politiky a ich výkon v prvých mesiacoch po parlamentných voľbách a vytvorení novej vlády. Teraz sa sústredíme na to, ako verejnosť vníma reformy a o aké hlbšie hodnotové inklinácie sa pri tom opiera.
V tomto príspevku využívame dáta najmä z výskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) a Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave (IVO), v spolupráci s agentúrou FOCUS (február 2003, reprezentatívna vzorka 1862 dospelých obyvateľov), ale aj z iných výberových zisťovaní IRI a IVO. V predchádzajúcej časti sme zisťovali, ako slovenská verejnosť vidí aktérov politiky a ich výkon v prvých mesiacoch po parlamentných voľbách a vytvorení novej vlády. Teraz sa sústredíme na to, ako verejnosť vníma reformy a o aké hlbšie hodnotové inklinácie sa pri tom opiera.
Reformy
Je všeobecne známe, že (ani) slovenská verejnosť nemá v podstate nič proti reformám, pokiaľ by boli bezbolestné, pokiaľ by nikomu ani na chvíľu nezhoršili situáciu a ak by prinášali samé a okamžité zlepšenia. Problémom zostáva, že nič také nemôže existovať. Uvedený postoj sa potom prejavuje ako rozdiel medzi pomerne širokým všeobecným uznaním potrebnosti reforiem a značným odmietaním konkrétnych krokov. Od začiatku 90. rokov je tento postoj známy ako „sme za reformu, ale nie takúto“, čo sa prejavovalo v 90. rokoch silnou podporou protireformným stranám (s podobným postojom). Iná vec je, že pravdepodobne rozhodujúci brzdiaci efekt nespôsobujú frustrovaní občania, ale také vplyvné záujmové skupiny, ktoré sa v niektorej fáze zmeny dostanú do výhodného postavenia a zároveň dospejú k záveru, že pre maximalizáciu ich zisku bude pre ne najvýhodnejšie existujúci stav dlhodobejšie udržiavať, teda blokovať ďalšie zmeny.
Graf 1
„Čo si myslíte, do akej miery sú potrebné alebo nepotrebné reformy v nasledujúcich oblastiach? Reforma je…“ (v %)
Výrazná väčšina slovenského obyvateľstva vo všeobecnosti uznáva potrebnosť reforiem. V ekonomike ju považuje za nevyhnutnú alebo aspoň „skôr potrebnú“ spolu 83 % opýtaných, v zdravotníctve 82 %, v systéme sociálnych dávok 79 %, v dôchodkovom zabezpečení 75 %, v súdnictve 74 % atď.
Rozdiel medzi všeobecnými a konkrétne zameranými postojmi má napríklad nasledujúcu podobu. Nie síce väčšina, ale predsa početná menšina 43 % dospelého obyvateľstva zastáva názor, že reforma v slovenskej ekonomike „je nevyhnutná“. O nevyhnutnosti „balíčka ekonomických opatrení“ zo začiatku roku 2003 bola však presvedčená iba mizivá menšina 5 % dospelých ľudí. Musíme k nej pridať ešte aj tých, ktorí miernejšie pripustili, že „balíček“ bol „skôr potrebný“, aby sme dostali aspoň 33-percentnú podporu. V dospelej populácii potom nemá ani pätinový výskyt (17 %) spojenie presvedčenia o nevyhnutnosti reformy v ekonomike s uznaním aspoň čiastočnej potrebnosti „balíčka“. Medzi prívržencami koalície sa táto kombinácia vyskytuje nadpriemerne často, aj tak tu má sotva tretinové za...