V príprave na EMÚ treba "strážiť" rast miezd a reformy spustiť čo najskôr

Bratislava 4. júna (TASR) - V záujme vytvorenia predpokladov pre prijatie eura na Slovensku už do konca roku 2006, Ministerstvo financií (MF) SR i NBS vláde odporúčajú, aby sa všetky opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť infláciu, realizovali čo najrýchlejšie a v potrebnom rozsahu.

Ďalej odporúčajú, aby sa v kolektívnom vyjednávaní naďalej presadzovali také úpravy miezd, ktoré zohľadnia budúci klesajúci vývoj inflácie. "Vývoj miezd v rozpočtovej sfére by nemal vytvárať tlak na rast miezd v podnikateľskom sektore. Nemožno pripustiť rýchlejší rast reálnej mzdy, ako bude rast produktivity práce," informujú MF i NBS v spoločnom materiáli o menových a ekonomických aspektoch stratégie vstupu SR do Európskej menovej únie. Dôležitá bude podľa oboch inštitúcií aj ďalšia konsolidácia rozpočtu a nutné znižovanie deficitu pod hraničné 3 % HDP realizované hlavne znižovaním výdavkov a zlepšením výberu daní. Pre NBS je kľúčová úloha v tom, aby celé nasledujúce obdobie formovala dezinflačné očakávania.

Podľa rezortu financií i centrálnej banky je dôležité, že pre Slovensko už nie je aktuálne či vôbec, ale kedy vstúpi do EMÚ. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vstupe do EÚ je totiž aj záväzok, že SR príjme euro.

Navyše, rozhodujúce reformy v oblasti deregulácií, daní či znižovaní rozpočtových výdavkov je podľa MF i NBS nutné realizovať aj bez ohľadu na záujem o euro. "Efektívne verejné financie, školský a zdravotnícky systém, ako aj pružný pracovný trh sú predpokladom bezporuchového fungovania ekonomiky v akomkoľvek režime," informujú obe inštitúcie. Reformy spojené so vstupom do EÚ sú predpokladom zníženia finančných a menových rizík a tiež zvýšenia prílevu zahraničného kapitálu.

Prípadné zaostávanie Slovenska v smerovaní do EMÚ by podľa NBS znamenalo stratu konkurenčných výhod spojených s týmto členstvom a bol by to negatívny signál pre finančné trhy a investorov. Centrálna banka na základe hodnotenia pozitív a negatív zavedenia eura už niekoľkokrát deklarovala podporu za skorý vstup do EMÚ.

Výhodami sú hlavne zníženie nákladov na konverziu meny pre slovenských občanov a podniky a odstránenie kurzového rizika slovenskej koruny voči euru. Kurzové riziko totiž v súčasnosti zvyšuje cenu zahraničného kapitálu až o 2 % ročne. Za najväčšiu nevýhodu NBS považuje stratu nezávislej menovej politiky. Existujú tiež obavy, že stabilizačné úsilie, ktoré vedie k znižovaniu inflácie, môže ohroziť hospodársky rast.

Podľa NBS významným argumentom pre čo najskoršie začlenenie Slovenska do eurozóny je mimoriadna otvorenosť ekonomiky a výrazná orientácia vývozu na trh EÚ, kam smeruje viac ako 60 % exportu SR. V prípade začlenenia sa terajších kandidátskych krajín do EÚ a EMÚ, by SR vyvážala do týchto krajín až 90 % zo svojho celkového exportu.

Pre úspešné prijatie eura musí SR splniť maastrichtské kritériá, podľa ktorých nesmie byť inflácia vyššia o 1,5 % ako priemerná miera inflácie troch krajín EÚ s najnižšou infláciou. Pomer plánovaného alebo skutočného rozpočtového deficitu k HDP nesmie byť vyšší ako 3 % a pomer vládneho dlhu k HDP nesmie prevýšiť 60 %. Úroková miera nesmie byť vyššia o 2 % než priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. Počas zafixovania slovenskej meny v systéme ERM2 nesmie pohyb výmenného kurzu v rámci fluktuačného pásma prekročiť +/-15 % a taktiež nesmie príslušná krajina devalvovať voči mene žiadneho členského štátu.