NBS sumarizovala vlaňajší vývoj ekonomiky

Bratislava 4. júna (TASR) - Makroekonomický a menový vývoj na Slovensku bol za uplynulý rok 2002 podľa NBS charakterizovaný hlavne poklesom miery inflácie, postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a tiež pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie.

Miera celkovej inflácie sa vlani znížila oproti 6,5 % v roku 2001 už len na 3,4 %, čo bolo spôsobené predovšetkým nižším rozsahom úprav regulovaných cien ako i spomalením rastu v ostatných základných segmentoch spotrebiteľských cien. Jadrová inflácia sa v roku 2002 znížila o 1,3 % na konečných 1,9 %, keď určujúci vplyv na jej vývoj mali v dôsledku zvýšenia svetových cien ropy hlavne rastúce ceny pohonných látok. Kompenzované to však bolo poklesom cien potravín. Rastúci domáci dopyt v prostredí silnej maloobchodnej konkurencie nevytváral neželané impulzy na rast spotrebiteľských cien.

Vlaňajší rast HDP krajiny na úrovni 4,4 % bol charakterizovaný hlavne prevýšením dynamiky zvyšovania vývozov nad dovozmi. Na raste domáceho dopytu sa v rozhodujúcej miere podieľala konečná spotreba a rast zásob pri poklese investičného dopytu. Jedným z faktorov, ktorý prispel k zrýchleniu rastu konečnej spotreby domácností, bola vysoká dynamika reálnych miezd, ktorá dokonca predstihovala rast produktivity práce. Táto nepriaznivá disproporcia bola dôsledkom vysokého mzdového rastu predovšetkým vo verejnom sektore.

Podiel fiškálneho deficitu na HDP sa podľa metodiky ESA 95 mierne znížil zo 7,3 % v roku 2001 na 7,2 % v roku 2002.

Aj v roku 2002 pokračoval deficitný vývoj bežného účtu platobnej bilancie, keď okrem obchodnej bilancie všetky jeho základné zložky zaznamenali v porovnaní s rokom 2001 zhoršenie. Aj napriek tomu sa podiel deficitu bežného účtu na HDP v dôsledku rastu ekonomiky znížil z 8,5 % na 8,1 %. Vo vývoze došlo k miernemu zlepšeniu komoditnej štruktúry, keď najvyššiu dynamiku rastu dosiahol vývoz hotových výrobkov. Napriek tomu pretrváva trend orientácie vývozu na tovary s nízkou mierou pridanej hodnoty, ktoré sú určené na medzispotrebu.

Realizácia menovej politiky bola v roku 2002 ovplyvnená jednak vývojom už spomenutých základných ekonomických fundamentov a na druhej strane tu bolo aj formovanie očakávaní v súvislosti s pokračujúcim integračným procesom Slovenska. Menová politika sa aj naďalej realizovala v prostredí rastúceho prebytku voľnej likvidity obchodných bánk, ktorá bola sterilizovaná štandardnou formou. Významným prolikvidne pôsobiacim faktorom bol v roku 2002 vysoký objem privatizačných príjmov.

Prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy v dôsledku rastúceho deficitu obchodnej bilancie spolu s neprijatím dostatočných opatrení na elimináciu rizík v oblasti verejného sektora boli aj napriek znižujúcej sa inflácii dôvodmi na sprísnenie menovej politiky NBS v priebehu prvej polovici roku. Banková rada NBS totiž koncom apríla rozhodla o zvýšení kľúčových sadzieb o 0,5 %. Rast miery neistoty v očakávaniach ekonomických subjektov sa prejavil v znehodnocovaní výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru. Keďže NBS to nepovažovala za primerané, vstúpila v priebehu júna na devízový trh aj s priamymi intervenciami.

Koncom októbra vzhľadom na dobrý vývoj inflácie, zmierňovanie deficitného salda zahraničného obchodu, ako aj predpokladu prijatia nevyhnutných opatrení na zníženie rizík v oblasti verejných financií, NBS naopak rozhodla o znížení limitnej sadzby pre dvojtýždňové repotendre o 0,25 %. Úrokové sadzby pre jednodňové operácie ponechala nezmenené. K zníženiu sadzieb však centrálna banka pristúpila ešte aj k záveru novembra, keď po priaznivom vývoji rokovaní o prijatí Slovenska do Európskej únie či NATO začal domácu menu významné posilňovať prísunu krátkodobého špekulatívneho kapitálu. V záujme udržania exportnej výkonnosti reagovala tak intervenciami, ako aj znížením sadzieb až o 1,5 %.

Potreba sterilizácie prebytočnej likvidity v bankovom sektore pochádzajúcej predovšetkým z privatizačných príjmov a tiež spomenuté intervencie voči zhodnocovaniu kurzu sa odrazili v dosiahnutí celoročnej straty NBS vo výške takmer 25 miliárd Sk.

V prvých mesiacoch roka 2003 pretrvávala podľa NBS tendencia rastu zahraničného dopytu z druhého polroka 2002, keď pri vysokej dynamike exportu došlo k poklesu deficitu obchodnej bilancie. Priemyselná produkcia zaznamenala výrazné zrýchlenie medziročného tempa rastu, čo naznačuje pokračovanie oživenia ekonomiky. Vývoj spotrebiteľských cien bol determinovaný predovšetkým úpravami regulovaných cien a ich sekundárnymi efektmi, pričom medziročná miera inflácie sa zvýšila v apríli už na 7,7 %.