Zamestnávatelia sú za schválenie eurovalu v parlamente

Slovenskí zamestnávatelia sú za schválenie navýšenia kapacity tzv. dočasného eurovalu ako aj rozšírenie jeho kompetencií. Prípadné "nie" eurovalu v slovenskom parlamente by totiž podľa nich predstavovalo hazard pre celé Slovensko. "V súčasnej dobe, keď sa Slovensko stáva poslednou krajinou, na ktorú sa čaká na to, aby sa celý systém spustil, bolo by nanajvýš nezodpovedné a bolo by hazardom pre celé Slovensko, keby sa euroval neschválil," vyhlásil deň pred schvaľovaním eurovalu v NR SR výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

V súčasnom štádiu schvaľovacieho procesu je pritom podľa Gregora zbytočné otvárať princípy a mechanizmy eurovalu ako takého. Slovensko by si podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petra Mihóka malo uvedomiť, že euro je aj jeho mena a udržiavanie stability meny stojí aj nejaké peniaze. "Tou základnou stratou, ktorou Slovensko momentálne trpí, je to, že my aktívne neparticipujeme na diskusiách, ktoré sa dotýkajú budúcnosti európskeho menového systému, pretože naša pozícia je zatiaľ nejasná," povedal v pondelok na spoločnej tlačovej besede zamestnávateľov Mihók. Predseda SOPK zároveň pripomenul, že aj Národná banka Slovenska musela v minulosti intervenovať na finančných trhoch, aby udržala stabilitu domácej meny, teda bývalej slovenskej koruny.

Za schválenie eurovalu v slovenskom parlamente sa vyslovil aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Tomáš Malatinský, ktorý taktiež zdôraznil, že súčasné problémy eura sú aj slovenské problémy. "Tie problémy sa nebudú jednoducho zmenšovať, keď budeme bojkotovať opatrenia, ktoré sa tvoria," vyhlásil Malatinský s tým, že Slovensko by malo byť radšej aktívnejšie na európskej úrovni. "Tam sa skúsme snažiť formovať nové pravidlá pre Európu,“ dodal Malatinský s tým, že ak Slovensko neschváli euroval, skôr si poškodí ako pomôže.

Ako jediná z organizácii združujúcich zamestnávateľov neprijala k zmenám v eurovale jednoznačný postoj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Jej členovia si podľa slov viceprezidenta Jozefa Špirka uvedomujú situáciu v akej sa Slovensko ocitlo po schválení zmien v ostatných krajinách eurozóny, avšak existujú aj určité riziká z navýšenia kapacity eurovalu. Tie sa týkajú napríklad výrazného nárastu zadlženia krajiny v prípade využitia záruk, ktoré by Slovensko poskytlo. "Slovensko by v budúcnosti už nebolo tým Slovenskom, ako dnes, keď si ešte môžeme povedať, že sme jednou z najmenej zadlžených krajín v Európe," konštatuje Špirko. Konečné rozhodnutie v prípade eurovalu je tak podľa jeho slov potrebné ponechať na politikov.