Zmeny v určitých zákonoch zlepšia podnikateľské prostredie
Pridajte názor11. 10. 2011 - Podľa generálneho riaditeľa UniCredit Bank sa v oblasti legislatívy rysujú pozitívne zmeny v zákonoch týkajúcich sa insolvenčných konaní a fungovania súdov, pričom zlepšenie týchto podmienok pomôže prispieť k transparentnému podnikateľskému prostrediu a v konečnom dôsledku podporiť ekonomiku tým, že môže zlacnieť financovanie
Index korupcie na Slovensku za rok 2010 je podľa Transparency International na 4,3 bodu. Dosiahnutie desiatich bodov by znamenalo, že neexistuje žiadna korupcia. Slovensko je teda niekde na polceste. Na zvyšovanie transparentnosti podnikania a znižovanie miery nekalých aktivít je okrem interných pravidiel bánk potrebné aj nastavenie celospoločenských pravidiel. "Práve v oblasti vymožiteľnosti práva vidíme kľúčový problém, a to najmä v oblasti legislatívy týkajúcej sa insolvenčných konaní - konkurz a reštrukturalizácia - a v oblasti aplikačnej praxe súdov," uviedol generálny riaditeľ UniCredit Bank Jozef Barta. V oblasti legislatívy sa podľa neho rysujú pozitívne zmeny, pričom zlepšenie podmienok pomôže prispieť k transparentnému podnikateľskému prostrediu a v konečnom dôsledku podporiť ekonomiku tým, že môže zlacnieť financovanie.
V prípade netransparentnosti je banka vystavená riziku strát, v extrémnom prípade riziku ohrozenia finančnej stability. Od transparentnosti podnikateľského prostredia závisí celková cena financovania a náklady na podnikanie celej ekonomiky. Úroková sadzba pri úveroch sa skladá z nákladov na financovanie banky a z rizikovej prirážky. Čím vyššia je pravdepodobnosť, že úver zlyhá, tým vyššia je riziková prirážka a naopak. S vyššou mierou netransparentnosti ekonomického prostredia sa zvyšuje aj pravdepodobnosť, že úver zlyhá. Banky sú povinné vytvárať aj tzv. opravné položky, ktoré kryjú potenciálne straty z nesplácaných úverov. Ak je legislatívny systém nastavený tak, že v oprávnených prípadoch efektívne funguje systém vymáhania, môže následne banka vymoženú časť týchto opravných položiek rozpustiť a znížiť tak svoje straty z nesplácaných úverov.
Medzi najčastejšie praktiky nekalého podnikania, s ktorými sa banky stretávajú, podľa Bartu patria: tunelovanie spoločnosti, prevod majetku na novozaloženú spoločnosť, prelievanie kapitálu medzi majetkovo či personálne prepojenými spoločnosťami, skrytá identita klientov, neznámy pôvod finančných prostriedkov, zneužívanie dokladov, mediálne útoky na banky s cieľom vytvoriť tlak a využiť nemožnosť komunikovať zo strany banky z dôvodu zákonnej ochrany bankového tajomstva. Banky na tento účel využívajú podľa Bartu svoje interné systémy a opatrenia, na ktoré vynakladajú nemalé prostriedky.