Nie eurovalu v SR fond nepoloží, politický signál ale bude fatálny

Brusel 11. októbra (TASR) - Eurozóna aj trhy čakajú na dnešné hlasovanie slovenského parlamentu o posilnení Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Podľa agentúry DPA je rozhodnutie Slovenska ako poslednej hlasujúcej krajiny zo 17 členských krajín eurozóny dôležité, keďže odmietnutie by znamenalo stop rozšíreniu právomocí fondu, ako aj navýšeniu jeho efektívnej úverovej kapacity. Na základe rámcovej dohody o EFSF totiž reforma fondu vyžaduje súhlas všetkých 17 členských štátov.

To by znamenalo, že objem peňazí, ktoré dočasný euroval môže poskytnúť na úvery vysokozadlženým krajinám, sa z 250 miliárd eur na 440 miliárd eur nezvýši. Zároveň sa skomplikuje zefektívnenie krízového mechanizmu, keďže fond nezíska právomoci napríklad na nákup dlhopisov problematických štátov. Eurozóna okrem toho potrebuje, aby EFSF mohol poskytnúť financie členským krajinám na stabilizáciu ich bánk v prípade, že by Grécko neuniklo bankrotu. Ak by Slovensko euroval nepodporilo, museli by sa ostatné krajiny vrátiť k novým rokovaniam.

Nesúhlas Bratislavy by však neznamenal koniec EFSF, keďže proces ratifikácie sa týka len reformy fondu, nie jeho existencie. Navyše, slovenský podiel predstavuje necelé 1 % z celkového objemu záruk v EFSF. "Ak Slovensko svoje záruky neschváli, nepoloží tým automaticky celý EFSF," povedal jeden z diplomatov Európskej únie. Fond by potom pokračoval v súčasnej podobe. "No politický signál bude fatálny," dodal.

Grécku sa tiež nič nestane, keďže EFSF nemá s prvým záchranným balíkom pre Grécko za 110 miliárd eur nič spoločné. Druhý balík pomoci za 109 miliárd eur však už pôjde z EFSF, no aj v tomto prípade má fond dosť peňazí, podobne ako pre Írsko a Portugalsko. Situácia sa ale zhorší, ak by do programu museli pristúpiť také ekonomiky ako Taliansko a Španielsko. To by už euroval v súčasnej podobe nemusel zvládnuť. Práve kvôli tomu sa eurozóna dohodla na navýšení jeho úverovej kapacity a rozšírení právomocí, dodala DPA.