Ministri v stredu dodatočne opäť budú schvaľovať euroval

Po neúspešnom utorňajšom hlasovaní za rozšírený euroval v parlamente sa legislatívny kolobeh tejto prezidentskej zmluvy opäť roztáča. Vláda, ktorej v utorok parlament zároveň s neschválením eurovalu vyslovil nedôveru, má totiž návrh dodatku k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, teda prvom eurovale, už na programe stredajšieho popoludňajšieho rokovania.

Ide pritom o úplne identický návrh, aký v utorok parlament odmietol. Kabinet Ivety Radičovej schválil nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale prvýkrát 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur. Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA. Na zabezpečenie vykonateľnosti navýšenia kapacity eurovalu je na Slovensku potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách.

Nový dodatok zavádza okrem toho nástroje na zvýšenie jeho flexibility eurovalu, na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júla tohto roka. A to napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci. "Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh," konštatuje sa v návrhu.

Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.