Kabinet prerokuje rozpočet, jeho osud je však otázny
Pridajte názor12. 10. 2011 - Ministri Radičovej zvrhnutého kabinetu v stredu ešte prerokujú rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, v ktorom napokon rezort financií mierne povolil vo fiškálnej konsolidácii a pokles deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu posunul až na rok 2014.
Osud rozpočtu na budúci rok zostáva po utorňajšom páde vlády v spojenom hlasovaní o dôvere a rozšírení eurovalu v parlamente zostáva otázny. Ministri Radičovej kabinetu ho síce v stredu prerokujú, či a v akej forme prejde parlamentom však bude závisieť od ďalšieho politického vývoja. Nie je vylúčené ani rozpočtové provizórium, čo znamená, že v prípade neschválenia rozpočtu by sa fungovalo podľa rozpočtu na rok 2010.
Priority jednotlivých rezortov pritom koaliční partneri Radičovej vlády dohodli po niekoľkotýždňových rokovaniach iba minulý týždeň. Pridané mali dostať okrem už vopred avizovaných rezortov dopravy a školstva aj ministerstvá zdravotníctva, životného prostredia, presunmi v rámci kapitol sa mali vyfinancovať aj niektoré priority ministerstiev obrany a vnútra. Priority sa mali okrem iného zafinancovať zvýšením bankovej dane oproti pôvodnému návrhu, vyššími odvodmi zo štátnych firiem a príjmami z predaja emisných kvót.
Takto upravený návrh rozpočtu už aj so započítanými dohodnutými prioritami počíta s deficitom hospodárenia štátu v budúcom roku na úrovni 3,321 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa rozpočtujú na úrovni 15,36 mld. eur a výdavky v sume 18,681 mld. eur. Pre porovnanie, v tomto roku by mal štát podľa schváleného rozpočtu hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre tento rok rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu.
Pre budúci rok návrh rozpočtu počíta s poklesom deficitu verejných financií na úroveň 3,8 %. Ten sa mal ďalej postupne znižovať. Pôvodný návrh vlády hovoril o postupnom znížení schodku pod maastrichtské 3 % už v roku 2013, po úpravách návrhu rozpočtu verejnej správy na ďalšie tri roky však tento termín rezort financií posunul až na rok 2014. Podľa posledného návrhu rozpočtu verejnej správy by totiž v roku 2013 mal schodok verejných financií dosiahnuť 3,2 % a v roku 2014 by to malo byť 2,9 % hrubého domáceho
Schvaľovanie tohto návrhu sa však vzhľadom na pád vlády môže výrazne skomplikovať. Konštatuje to aj šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. „Je prirodzené, že Slovensko vplyvom už dlho trvajúcich politických problémov vo vládnej koalícii v súvislosti so schvaľovacou procedúrou eurovalu sa stalo jedným zo subjektov vnímania medzinárodného spoločenstva a teraz sa pozornosť sústredí hlavne na proces fiškálnej konsolidácie a udržateľnosti ozdravovania verejných financií. Táto pozornosť bude vnímaná nielen zo strany ratingových agentúr, ale nepochybne aj zo strany finančných trhov, na ktorých si Slovensko musí požičiavať peniaze,“ konštatuje Palko.
Pre Slovensko by bolo podľa Palka veľmi zlou správou, ak by Národná rada Slovenskej republiky neschválila rozpočet a krajina by sa ocitla v podmienkach rozpočtového provizória. „Rozpočtové hospodárenie by sa totiž riadilo zákonom o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorý ráta s výškou deficitu 4,9 % hrubého domáceho produktu a nie 3,9 % hrubého domáceho produktu ako predpokladá plán konsolidácie verejných financií, schválený vládou ešte z minulého roku, keď schválila rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013,“ dodal.