Na Slovensku sú tri štvrtiny populácie digitálne gramotné

Bratislava 14. októbra (TASR) - Na Slovensku sú tri štvrtiny populácie digitálne gramotné, úroveň digitálnych zručností sa však za uplynulé dva roky nezvýšila. Ukázal to analyticko-monitorovací projekt realizovaný Inštitútom pre verejné otázky (IVO) Digitálna gramotnosť na Slovensku.

Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT).

Podľa zistení z celoslovenského reprezentatívneho výskumu z júna 2011 (uskutočneného na výberovej vzorke 1138 respondentov starších ako 14 rokov) možno 76 % populácie SR označiť za digitálne gramotnú. Jeho výsledky ďalej ukázali, že zvládame najmä "bežné" úlohy, ako sú práca s počítačom (vrátane laptopov, tabletov a smartfónov), zasielanie SMS a MMS, e-mailová komunikácia, práca s textovým procesorom, práca s internetovým prehliadačom, vyhľadávanie informácií a registrácia prístupu k rôznym službám na internete či tlač dokumentov. Tieto zručnosti deklaruje od 64 % do 72 % respondentov.

Na druhej strane oveľa menej ľudí už zvláda sofistikovanejšie úlohy. Napríklad prácu s databázami, prácu na sieti (vyhľadávanie, prenášanie, kopírovanie údajov v LAN), prácu s grafickým editorom, internetbanking či inštalovanie aplikácií a nastavovanie funkcií PC ovláda iba každý druhý opýtaný. Za uplynulé dva roky sa však nezmenila úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Kým od roku 2005 až do roku 2009 index digitálnej gramotnosti kontinuálne stúpal z hodnoty 0,33 bodu až na 0,44 bodu, v roku 2011 zostal približne na rovnakej úrovni ako pred dvoma rokmi – 0,43 bodu. Inak povedané, populácia Slovenska nad 14 rokov by v súčasnosti za svoju digitálnu gramotnosť dostala 43 zo 100 možných bodov.

Tak ako v predchádzajúcich ročníkoch výskumu aj v roku 2011 možno pozorovať pokračovanie negatívneho trendu – tzv. digitálneho rozdelenia spoločnosti. Rozdelenia na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti, a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. Na okraji pomyselnej digitálnej priepasti stojí už niekoľko rokov staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Posledné sledované obdobie (2009 – 2011) je však špecifické v tom, že k výraznejšiemu zlepšeniu prvýkrát nedošlo ani u tzv. progresívnych skupín obyvateľstva.