Bez inflácie nad priepasťou deflácie
Pridajte názor17. 10. 2011 - Úzkoprsé dodržiavanie dvojpercentného cieľa inflácie stálo za takmer každou recesiou.
Centrálne banky po svete vznikli pôvodne ako banky bánk. Ich úlohou na začiatku bolo najmä zabezpečovať stabilitu bankového systému prostredníctvom dohľadu, operácií na trhu a v prípade potreby bankám dodať likviditu.
Centrálni bankári dostali za úlohu tiež udržiavanie cenovej stability, pričom si vytýčili cieľ smerovať výšku inflácie k dvom percentám. Pričom úzkoprsé dodržiavanie tohto cieľa stálo za takmer každou recesiou v minulosti. Po desaťročiach boja s infláciou centrálni bankári v Japonsku dosiahli balansovanie na hrane deflácie a nulovej inflácie, ktoré zastavilo rast HDP. Iba inflácia okolo 2 percent, na ktoré sa podarilo znížiť 14- percentnú infláciu z roku 1980 kolotočom zvyšovania a znižovania sadzieb v Japonsku a USA, plus hypotekárne inžinierstvo naviazané na krátkodobé sadzby okolo nuly, umožnili vyhnať ceny nehnuteľností v Japonsku v závere 80. rokov a v USA a Veľkej Británii na úrovne v roku 2008, ktoré následne svojím poklesom pôsobia deflačne.
Deflačná špirála, na hrane ktorej balansovali USA v roku 2009 a s ktorou neúspešné bojuje Japonsko už viac ako 20 rokov, a ktorú správne identifikoval americký Fed na čele s Benom Bernankem, študentom veľkej hospodárskej krízy v USA v 30. rokoch minulého storočia, je najväčšou hrozbou pokračovania rastu HDP v USA.
Centrálni bankári, investori ako aj bežní spotrebitelia by si mali najmä uvedomiť, že odmeňovať odkladanie spotreby výnosom je dnes kontraproduktívne. Dokonca ani nulové sadzby svoju úlohu neplnia, ak ceny väčšiny statkov dlhodobej spotreby dnes klesajú. Klesajúce ceny tak tlmia dopyt, keďže kupujúci otáľajú s nákupmi.
Je čoraz jasnejšie, že dopyt ani infláciu nebude možné oživiť nízkymi sadzbami. Obrovská likvidita, ktorú aktuálne bankári korporácie, ale aj bohatí jednotlivci či niektoré na nerastné suroviny bohaté štáty, držia zväčša v hotovosti, bude skôr či neskôr vystrašená znehodnotením. Iba následne investovanie a alokácia oživí ceny aktív, ktoré sú najväčším kameňom bilancií jednotlivých bánk, ako aj nominálneho zadlženia štátov. Vyššia inflácia uľahčí splatenie väčšiny dlhov ich relatívnym znehodnotením. Grécko stojí dnes pred bankrotom najmä vďaka poklesu HDP v krajine, pričom podiel dlhu k HDP by rástol, aj keby už ďalšie dlhy vytvárané v Grécku neboli.
Úrok by nemal motivovať a odmeňovať znižovanie spotreby a zvyšovaniu úspor, ak sú kapacity pre uspokojenie spotreby aktuálne k dispozícii. Štát by nemal vyplácať majiteľom dlhopisov výnosy v rozsahu 3 až 5 percent HDP pri štátnom dlhu okolo 100 percent HDP.
Aktuálne pravdepodobne nikoho už neprekvapuje, že Timothy Geithner, poverený Barackom Obamom k upokojeniu situácie v Európe, našiel riešenie. Krajiny Brazília, India a Čína "pochopili", že je nutné naolejovať stroj v Európe, aj vďaka ktorému sa im hromadia stovky miliárd dolárov na účtoch. Krajiny BRIC sa rozhodli navýšiť svoje podiely v Medzinárodnom menovom fonde a pomôcť Európe.
Ak sa podarí v Európe odvrátiť bankrot jednej z Top 20 európskych bánk, záver roka by mohol prekvapiť nejedného pesimistu a pokles pod 1020 bodov pri indexe SP500 smerom k 960 na jar budúceho roka by mohol predstavovať príležitosť pre odvážnych.