Návrh európskych politikov o úprave Lisabonskej zmluvy vzbudzuje obavy

Brusel 24. októbra (TASR) - Nedeľňajší (23.10.) dvojsummit Európskej únie (EÚ) a eurozóny v Bruseli nepriniesol zlomové momenty z hľadiska riešenia dlhovej a finančnej krízy v Európe, tie sa očakávajú až v stredu (26.10.) na ďalšom summite, rozprúdil však vážne debaty o limitovanej zmene základných zmlúv EÚ, vrátane tej Lisabonskej. Zmluvy, základné piliere fungovania únie, sa zoči-voči kríze ukázali ako príliš zväzujúce ruky európskych štátnikov, ktorí čoraz častejšie poukazujú na to, že na prijímanie potrebných rýchlych riešení potrebujú dostatočne vhodný právny rámec.

Od vstúpenia do platnosti Lisabonskej zmluvy prešli dva roky, ktorým predchádzalo osemročné obdobie urputných diskusií a politických bojov, za konania dvoch medzivládnych konferencií, troch referend s negatívnym výsledkom, niekoľko mimoriadnych summitov EÚ a zúfalého zmierovacieho úsilia až do poslednej chvíle prijatia zmluvy. Teraz sa všetko môže začať odznova, ak hlasy niektorých európskych politikov po čiastočnej úprave Lisabonskej zmluvy budú mať reálnu odozvu. Pre niektoré štáty, kde je za týmto účelom potrebné uskutočnenie referenda, je otváranie zmluvy nočnou morou s nedozernými politickými následkami, lebo za súčasnej krízovej situácie je potrebný eurooptimizmus voličskej základne takmer nulový.

"Zmena Lisabonskej zmluvy sa uskutoční v priebehu dvoch až troch rokov," uviedol v nedeľu v Bruseli rakúsky kancelár Werner Faymann, ale pripustil aj skorší termín, ak to bude naozaj potrebné. Jeho názor odmietol švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorý poukázal, že je veľmi neisté, kam by politicky takéto zmeny mohli viesť a vyzval, aby sa hľadali iné možnosti na východisko z krízy. Oveľa skeptickejší je luxemburský šéf diplomacie Jean Asselborn, ktorý ešte v sobotu (22.10.) upozornil, že úprava Lisabonskej zmluvy môže pre Európu znamenať otvorenie povestnej Pandorinej skrinky.

Potvrdil to napríklad aj britský premiér David Cameron, keď v nedeľu uviedol, že akákoľvek zmena základných zmlúv bude vhodnou príležitosťou pre euroskeptickú Britániu, aby presadzovala svoje národné záujmy na úkor tých spoločných európskych. "Znovuotvorenie dohôd bude príležitosťou pre repatriáciu niektorých právomocí späť do Británie," pohrozil Cameron v súvislosti s debatami o možnej úprave Lisabonskej zmluvy.