Obce a mestá sa účasti na rozpočtovej zodpovednosti nebránia

Obce a mestá sa ich zahrnutiu do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebránia. Majú však podmienku, aby zákon hovoril aj o rozsahu kompetencií samospráv a ich financovaní. V takom prípade sú ochotné zákon podporiť a podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí (ZMOS) Jozefa Turčányho by dokonca takáto norma mohla byť pre obce a mestá prínosom.

"Na jednej strane stanoviť finančné limity a na druhej nepovedať, aký rozsah a za akú cenu kompetencie samospráva vykonáva by bolo cestou, ktorá by nebola férová," povedal Turčány v pondelok na tlačovej konferencii po mimoriadnom sneme ZMOS-u, ktorý sa venoval najmä navrhovanej zmene systému financovania samospráv. Sankcie v ústavnom zákone by pritom podľa neho mohli byť pre samosprávy podobné, ako pre vládu či parlament, vzťahovať by sa však mali nie len na starostov, ale aj na zastupiteľstvá. "Oni sú tie, ktoré schvaľujú rozpočty," tvrdí.

Prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti s účasťou samospráv môže byť pritom podľa Turčányho v konečnom dôsledku pre obce a mestá prínosom. "Pri podmienkach, ktoré máme na pracovnej úrovni rozdiskutované, by to istým spôsobom mohlo byť takou novou zmluvou medzi štátom a samosprávou, pretože mohlo by to samosprávam pomôcť. Sme za to, aby mestá a obce boli v zákone o rozpočtovej zodpovednosti zakomponované," dodal výkonný podpredseda ZMOS-u.

Experti všetkých parlamentných strán predstavili prvý návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa má stanoviť dlhová brzda na úrovni 60 % s postupným znižovaním jej úrovne od roku 2018 o jeden percentuálny bod ročne až po hranicu 50 % hrubého domáceho produktu, začiatkom októbra. Návrh predložili na mesačnú verejnú diskusiu. Aj keď zástupcovia parlamentných strán ešte pripúšťali v návrhu zmeny, v zásade deklarovali pripravenosť ho v parlamente podporiť. Ak by sa tak stalo, účinný by mal byť od marca 2012.

Návrh počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici by musel minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky by bola vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už by na rad prišlo automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.

Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu by bola vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky by musel kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona má byť pritom úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V minulom roku slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva. Návrh však obsahuje aj tri výnimky, kedy by dočasne po dobu 36 mesiacov tieto hranice neplatili. A to v prípade veľkej recesie, nevyhnutnosti záchrany bankového sektora a veľkých živelných katastrofách.

Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti však počíta aj s ďalšími opatreniami, ktoré majú pomôcť skvalitniť a stransparentniť fiškálnu politiku na Slovensku. Jedným z nich je založenie tzv. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá má fungovať ako nezávislý orgán financovaný z rozpočtu Národnej banky Slovenska a má podávať správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, má vydávať stanoviská k fiškálnym dopadom legislatívnych návrhov a celkovo hodnotiť vývoj hospodárenia Slovenska z pohľadu verejných financií.