Summit eurozóny - čakanie na definitívnu odpoveď

Brusel 26. októbra (TASR) - Európa dnes s napätím očakáva sľúbené ukončenie dlhého maratónu rokovaní najvyšších európskych lídrov zameraných na riešenie prehlbujúcej sa krízy v Európe. Dnešné stretnutie predsedov vlád a hláv štátov 27 členských krajín Európskej únie a neskôr v menšom formáte aj stretnutie lídrov sedemnástich krajín eurozóny podľa všetkých zainteresovaných strán musí priniesť konkrétny výsledok.

Dôvodom nie sú len znepokojené svetové finančné trhy a nedôvera voči spoločnej európskej mene, ale aj potreba európskych lídrov zosúladiť svoje kroky a ekonomické predstavy a ísť na novembrový summit najvyspelejších ekonomík sveta (G20) s čo možno najlepšou odpoveďou, ako spomaliť a následne zastaviť krízu ohrozujúcu európsku stabilitu.

Predsummitové chýry, prenikajúce z diplomatických kruhov EÚ tvrdia, že návrh plánu záchrany je už pripravený a má ho vo svojom scenári predovšetkým nemecká kancelárka Angela Merkelová. Tá však do dnešného dňa potrebovala získať čo najväčšiu možnú politickú podporu doma, v dolnej komore spolkového nemeckého parlamentu (Bundestag), kým sa s hotovou vecou postaví pred svojich európskych partnerov. Poslanci Bundestagu sa majú k záchrannému plánu vysloviť krátko poobede, ešte pred začatím krízového summitu.

Popri riešeniach na oddlženie Grécka, čo znamená vyššie odpisy dlhov a rekapitalizáciu bánk (okolo 60 európskych bánk by podľa interných zdrojov EÚ malo navýšiť svoj kapitál o 110 miliárd eur do polovice roka 2012), je najspornejším bodom Európsky fond finančnej stability (EFSF), čiže dočasný euroval. Jeho kapacita, za účelom záchrany veľkých ohrozených ekonomík ako Taliansko a Španielsko, by sa mala navýšiť zo súčasných 440 miliárd eur, ktorými disponuje, na odhadovanú sumu jeden bilión eur a viac.

Na základe čiastkových informácií o záchrannom pláne pre Európu bývalý belgický premiér a súčasný šéf liberálnej frakcie v Európskom parlamente (ALDE) Guy Verhofstadt vyhlásil, že tento plán má krátkodobú účinnosť. Podľa neho európski lídri vsadili na mechanizmy a nástroje, ktoré nie sú presvedčivé pre svetové trhy zo strednobého hľadiska a trvá na tom, že bez vydávania európskych dlhopisov sa riešenie kríz iba odkladá na neskôr.