Európske banky by si nemali riešiť problémy cez svoje dcéry

Bratislava 26. októbra (TASR) - Európske banky, ktoré sa ocitnú v problémoch, by si ich nemali riešiť prostredníctvom peňazí zo svojich dcérskych bánk. Takáto klauzula by mala byť zaradená do pravidiel rekapitalizácie finančných inštitúcií, o ktorých by mal tiež rozhodnúť dnešný summit lídrov eurozóny.

"SR iniciovala dôležitú klauzulu, že materské banky nemôžu riešiť posilnenie kapitálu cez svoje dcéry. Stretlo sa to s porozumením a podporou," vyhlásila dnes premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) na parlamentnom výbore pre európske záležitosti. Po vyše hodinovom rokovaní, ktorého väčšina bola neverejná, získala od poslancov mandát na zastupovanie Slovenska v Bruseli.

"Určite dospejeme k dohode na riešení programu pre krajiny, pre rekapitalizáciu bánk, tam nemám pochybnosť. Otázne zostáva, či dospejeme k dohode v samostatnom programe pre Grécko," avizovala po skončení rokovania výboru.

Lídri eurozóny budú dnes večer riešiť viaceré problémové body pripravovaného komplexného riešenia dlhovej krízy, o ktorom diskutovali už v nedeľu (23.10.). Najviac citlivý je podľa Radičovej pre SR bod, ktorý hovorí o užšej koordinácii daňových politík. "Slovensko presadzuje, aby dane boli vždy záležitosťou národných politík," zdôraznila.

Celková kapacita trvalého eurovalu, ktorý má najneskôr v roku 2013 nahradiť ten dočasný, by mala byť obmedzená už skôr dohodnutým limitom 700 miliárd eur a už by sa nemala zvyšovať. Slovensko bude tiež presadzovať, aby rozpočty krajín zaradených do záchranného programu boli pod drobnohľadom a schvaľované na celoeurópskej úrovni.

Pravidlá účasti súkromného sektora by sa mali dohodnúť pre všetky krajiny, ktoré by v budúcnosti poberali pomoc zo záchranného mechanizmu eurozóny. V súčasnosti totiž hovoria o programe pomoci Grécku iba ako individuálnom prípade. Radičová zopakovala, že bude musieť dôjsť k výrazne vyššiemu ako v júli dohodnutému pätinovému odpisu gréckeho dlhu, pričom bude presadzovať viac ako 50-% krátenie.

Slovensko by podľa nej malo problém aj s uvažovanou zmenou spôsobu hlasovania, ktorá by znamenala ústup od princípu konsenzuálneho rozhodovania. "Ide o snahu zmeniť jednohlasný súhlas na nejaký typ väčšinového hlasovania. Je to pre nás problém, z mnohých rozhodovaní by sme potom boli vylúčení," upozornila premiérka krátko pred odletom do Bruselu.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe videozáznam a fotoreportáž.