Finančné znalosti Slovákov sú z dvanástich krajín najhoršie
Pridajte názor27. 10. 2011 - Slováci majú podľa prieskumu ING pomerne vysoké finančné sebavedomie, no ich skutočné vedomosti sú však omnoho horšie
Tretina Slovákov je presvedčená o tom, že financiám rozumie, no prieskum spoločnosti ING ukázal, že s financiami to skutočne vie len 12 % Slovákov. Znalosti Slovákov sú vo svetovom rebríčku najhoršie spomedzi dvanástich vybraných krajín. "My sme neočakávali žiadne prevratné výsledky na Slovensku, ale to, že skončíme ako poslední, bolo pre nás veľkým prekvapením. Predbehli nás dokonca aj Mexičania," povedala generálna riaditeľka ING pre poistenie a dôchodky Renata Mrázová. Finančné vzdelávanie by sa malo podľa nej stať súčasťou všeobecnej školskej výučby a nie len škôl s ekonomickým zameraním.
Najmenej sú si Slováci istí ohľadom sporenia. V prieskume malo správne odpovede z tejto oblasti 37 % respondentov. To je podľa Mrázovej veľmi malá vzorka, keď si niekto nevie zrátať, koľko mu sporiaci produkt vynesie na úrokoch. Ide pritom o bežný finančný produkt, ku ktorému stačia základné finančné znalosti. "To by s malou pomôckou zvládla aj druháčka na základnej škole," povedala Mrázová. S otázkami o investíciách si správne poradilo 42 % respondentov, úvery správne zhodnotilo 48 % Slovákov. Investície podľa Mrázovej považujeme stále za niečo veľmi zložité a nepochopiteľné. Z úverov potom máme strach a ťažko si pripúšťame neschopnosť postarať sa sami o seba a blízkych.
Tri štvrtiny Slovákov majú vytvorenú finančnú rezervu. Táto tendencia je zrejme podľa Mrázovej dôsledkom krízy, ktorá nás primäla šetriť a myslieť i na horšie časy. No len polovica z obyvateľov SR má rezervu na tri a viac mesiacov a rezervu na viac ako jeden rok má len veľmi málo respondentov. To by v súčasnosti malo byť podľa Mrázovej samozrejmosťou, keď už neexistujú skoro žiadne istoty v rámci zamestnania, prípadne sa môže stať, že niekto bude trvalo invalidný. Pri náhlych udalostiach by 68 % Slovákov znížilo svoje výdavky, hneď potom by čerpali doterajšie úspory (34 % respondentov) a 18 % by si vzalo pôžičku.
Cieľom výskumu bolo podľa ING získať lepšie pochopenie toho, ako úroveň finančných znalostí zákazníkov ovplyvňuje ich postoje a správanie. Išlo o on-line reprezentatívny výskum, pričom na Slovensku sa dáta zbierali koncom mája tohto roka. Respondentom položili 13 otázok definovaných odborníkmi a ekonómami pre štyri oblasti, a to finančná budúcnosť, úvery, sporenie, investície. Výskumu sa zúčastnilo 12 krajín - USA, Mexiko, Holandsko, Rumunsko, Poľsko, Belgicko, Španielsko, Slovensko, Česká republika, India, Kórea a Japonsko.
ING je globálna finančná inštitúcia holandského pôvodu, ktorá ponúka služby v oblasti bankovníctva, investícií, životného poistenia a správy dôchodkov pre viac ako 85 mil. klientov v takmer 40 krajinách sveta. Na slovenský trh vstúpila v roku 1991.