Je dobré, že summit dospel k dohode, bude však treba viac

Bratislava 27. októbra (TASR) - Hoci sa väčšina analytikov zhoduje v tom, že výsledok nočného summitu eurozóny bol pozitívnym krokom, všetci zároveň upozorňujú, že musia prísť aj ďalšie kroky. Zatiaľ sa totiž len zahnali obavy finančných trhov z váhania a nejednotnosti eurozóny pri prijímaní dôležitých opatrení.

"Najdôležitejšie je, že výsledok rozptýlil špekulácie o tom, že by sa eurozóna nedokázala zhodnúť na jednotnom a razantnom postupe," povedal pre TASR analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Z prijatých rozhodnutí je podľa analytika UniCredit Bank Slovakia Dávida Dereníka dôležité najmä to, že eurozóna pristúpila k jasným krokom v súvislosti s riadeným bankrotom Grécka. Dobrovoľná účasť súkromných veriteľov Grécka na odpise dlhov má totiž byť po novom 50 %. "Na druhej strane je však toto len hasenie nahromadenej dlhovej situácie a rozširujúcej sa nákazy, ale nie je to jej vyliečenie," tvrdí Dereník.

Pesimizmus neskrýva analytik X-Trade Brokers Kamil Boroš, podľa ktorého dobrovoľný 50-% odpis gréckych dlhopisov nepomôže. Nebude to totiž znamenať odpustenie dlhu Grécku v objeme 100 miliárd eur. Aby sa to dosiahlo v takom objeme, museli by k odpusteniu pristúpiť aj grécke banky. Tie by následne zbankrotovali a na ich rekapitalizáciu by štát podľa výpočtov X-Trade Brokers potreboval zhruba 25 miliárd eur. Ak by dlh odpúšťali aj grécke dôchodkové fondy, boli by v blízkej budúcnosti podkapitalizované o 15 miliárd eur. Tie by im takisto musel poskytnúť štát. "Takže za predpokladu, že by boli zapojené tieto inštitúcie, tak by do nich Grécko muselo naliať približne 40 miliárd eur, na ktoré si bude musieť požičať, a zo 100 miliárd by naraz bolo 60 miliárd eur," tvrdí Boroš.

Podľa neho však v skutočnosti nedôjde ani k odpusteniu tejto sumy. Zhruba 120 miliárd gréckeho dlhu vlastnia nebankoví investori, na ktorých s výnimkou poisťovní nemajú štáty žiadne páky. "Nevidíme žiadny dôvod, prečo by Grécku, ktoré eurozóna odmieta nechať zbankrotovať, dobrovoľne odpúšťali dlh. Eurozóna tak z nášho pohľadu bude rada, keď zapojenie súkromnej sféry prinesie zníženie dlhu Grécka o 20 %," upozornil Boroš.

Ako najpodstatnejšie sa javia pre analytikov kroky, ktoré vyriešia hospodársku roztrieštenosť krajín, a systémové zmeny, ktoré zamedzia zvyšovaniu eurovalu. "Za riešenie bude možné označiť až opatrenia, ktoré tvorbu dlhov zastavia," domnieva sa analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Ako upozornil, k šetreniu dotlačili politikov až súkromné trhy. "Túto silu sme eurovalom úspešne odstránili," dodal.