Poznáte svoje práva? Zákonník je zase iný

BRATISLAVA – O práva zamestnancov sa na Slovensku vedie dlhoročný spor. Zástupcovia zamestnancov – odborári – namietajú, že sú nedostatočné a zamestnancov v podstate len ochudobňujú, zamestnávatelia, naopak, hovoria, že sú miestami až nadštandardné.

Problémom zamestnancov je ale často to, že svoje práva nie veľmi dobre poznajú. „Až 99 percent ľudí sa sťažuje, až keď dostane výpoveď,“ hovorí Rudolf Kubica z Krajského inšpektorátu práce v Žiline. Ak sa aj ozvú skôr, ako ich prepustia, väčšinou dávajú prednosť anonymným podnetom. „Potom však nemáme komu odpovedať.“ Boja sa totiž, že o svoje miesto, aj keď s postupom zamestnávateľa nesúhlasia, prídu.

Inšpektoráty práce vlani zistili 5098 porušení pracovnoprávnych predpisov. Porušenia sa týkali najmä mzdových náležitostí, našli sa medzi nimi však aj také, ktoré sa týkali neochoty zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení či zabezpečiť ochranu nefajčiarov na pracovisku. Typickým nedostatkom je aj priveľa nadčasov.

Najhoršia situácia je v malých podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako 9 ľudí. „Majitelia nepoznajú svoje povinnosti,“ hovorí Kubica.

Zamestnávateľov, ale aj zamestnancov z neznalosti ich práv čiastočne môže ospravedlniť, že Zákonník práce, ktorý ich povinnosti a práva upravuje, sa veľmi často novelizuje.

Naposledy ho parlament novelizoval 21. mája a jeho platnosť tento pondelok (9. 6.) odobril aj prezident. Od 1. júla sa tak vzťah zamestnávateľ-zamestnanec bude vyvíjať po novom.

Výsledky kontrol inšpektorátov práce za rok 2002

Ako sú na tom ženy-zamestnankyne

Kontroly inšpektorátov práce v malých a stredných podnikoch, supermarketoch a hypermarketoch ukázali, že:

• ženy musia často v rozpore so zákonmi pracovať – nadčas či v noci,
• často musia pracovať s väčšími bremenami, ako umožňujú predpisy.

Vyskytli sa prípady, keď ženy vykonávali prácu, ktorá je pre ne zakázaná, problémy boli aj s tehotnými.

Stravovanie zamestnancov

• Zamestnávateľ je povinný zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
• Zabezpečuje to najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, iného zamestnávateľa alebo to zabezpečí prostredníctvom tretej osoby.
• Za pracovnú zmenu sa v tomto prípade považuje práca dlhšia ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
• Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 percent ceny jedla.
• Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, len ak stravovanie nemôže zabezpečiť.

MZDA A PRIEMERNÝ ZÁROBOK

Minimálne mzdové nároky

• Zamestnávateľ, u ktorého odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, musí dať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca hodnotu minimálneho mzdového nároku v prepočte na odpracovanú hodinu nedosiahne, zamestnávateľ zamestnancovi rozdiel doplatí.
• Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy.

Mzda za prácu nadčas

• Za prácu nadčas zamestnancovi patrí najmenej 25 percent jeho priemerného zárobku.
• Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť, že ten za prácu nadčas bude čerpať náhradné voľno. V tom prípade mu za hodinu práce nadčas patrí hodina náhradného voľna, a mzdové zvýhodnenie nie.
• Môžu sa tiež dohodnúť, že prípadná práca nadčas (najviac však 150 hodín ročne) už bude zohľadnená v mzde.

Mzda a náhrada mzdy za sviatok

• Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí najmenej 50 percent jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie mu patrí aj za prácu vo sviatok, ktorý pripadne na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni.
• Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že ten za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, za hodinu práce vo sviatok mu patrí hodina náhradného voľna, a mzdové zvýhodnenie nie. Za čerpanie náhradného voľna má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
• Zamestnancovi, ktorý pre to, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval, patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, ak mu mzda pre sviatok ušla.
• U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň. Za ten mu patrí mzda, nie náhrada mzdy.
• Zamestnanec, ktorý neospravedlnene zamešká pracovnú zmenu tesne pred alebo po sviatku, nemá na náhradu mzdy alebo mzdu za sviatok nárok.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu nočnej práce zamestnancovi patrí najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre prvý stupeň.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí

• Za každú hodinu práce v takomto prostredí zamestnancovi patrí najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre prvý stupeň.
• Pracovnými činnosťami, pri ktorých je ohrozený život alebo zdravie, sú činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia
• profesionálnej infekcie,
• ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia,
• chemických karcinogénov,
• chemických škodlivín alebo
• fyzikálnych vplyvov (napríklad prachu, teploty, hluku, vibrácií, zvýšeného tlaku vzduchu).

Výplata mzdy

• Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v i...

  Celý článok si môžete prečítať tu.

  Zdielať na FacebookuPridajte názor