Daň z finančných prevodov rozdeľuje Európsku úniu

Brusel 8. novembra (TASR) – Návrh dane z finančných transakcií rozdelil ministrov financií Európskej únie (EÚ) počas dnešného rokovania v Bruseli na viacero táborov. Na jednej strane sú členské štáty, ktoré zavedenie dane podporujú, proti nim stoja odporcovia nového typu dane a tretiu skupinu, v ktorej je aj Slovenská republika, tvoria zatiaľ nerozhodní členovia únie.

Francúzsko a Nemecko sú najdôraznejšími presadzovateľmi dane z finančných prevodov. Za nimi stojí nielen Európska komisia (EK), ktorá by tento typ dane rozšírila aj mimo Európu, a značná časť poslancov Európskeho parlamentu (EP), ale aj ďalších 7 členských štátov EÚ – Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Rakúsko, Slovinsko a Španielsko. Zhodne tvrdia, že aj finančné trhy musia prispieť svojím podielom k úhrade nákladov finančných kríz.

Najväčšími kritikmi tohto typu dane sú Veľká Británia a Švédsko, ale aj Bulharsko, Cyprus, Česká republika a Malta. Opozičný tábor tvrdí, že daň z finančných transakcií, ak zostane platná iba pre EÚ, bude mať za následok odlev podnikateľských aktivít vo finančnej sfére do iných regiónov sveta, kde im nehrozí ďalšie zdaňovanie. V tretej skupine je 7 členských štátov EÚ – Dánsko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko, ktoré sa ešte nerozhodli, na ktorú stranu sa treba pridať, aj keď i medzi nimi vládnu obavy, k čomu by zavedenie dane mohlo viesť.

Zostávajúcich päť štátov EÚ – Estónsko, Litva, Maďarsko, Poľsko a Portugalsko - sa zatiaľ k dani z finančných prevodov nijako nevyjadrilo.

Podľa predbežných výpočtov EK by zavedenie dane z finančných prevodov na území EÚ prinieslo každoročné zisky vo výške 57 miliárd eur. Na druhej strane zavedenie tejto dane iba na území 17 členov eurozóny by bolo menej efektívne, lebo by sa nevzťahovalo na londýnsku burzu, najväčšiu burzu v Európe.