Míňať peniaze v kaviarňach a reštauráciách si nedovolí takmer 40 percent Slovákov

Najväčšiu časť výdavkov u väčšiny z opýtaných (76%) totiž spoľahlivo pohltia nutné mesačné náklady na domácnosť.

Platby za nájomné, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie položky spojené s chodom bežnej domácnosti tvoria najväčšiu záťaž pre rodinný rozpočet, pričom pre ďalších 8 % Slovákov sú to splátky hypotéky či úverov. „Pri výdavkoch na domácnosť a splácanie úverov, ktoré prevažne súvisia práve s bývaním je zrejmé, že na voľný čas a relax sú Slováci schopní minúť maximálne 5 percent svojich príjmov, alebo vôbec,“ upresňuje Diana Priechodská Brodnianska z Provident Financial. Najviac si vo voľnom čase doprajú ľudia zo západného Slovenska, s vyššími príjmami, vzdelaním vo veku do 44 rokov. Z ich mesačného rozpočtu sú ochotní na „seba“ minúť 20% príjmov.

Tri pätiny slovenských domácností majú vyššie príjmy ako výdavky

Z prieskumu je zrejmé, že tri pätiny slovenských domácností majú vyššie príjmy ako výdavky, pričom jednej tretine zostane 10 % a viac celkových príjmov. Patria sem ľudia od 45 do 59 rokov, ktorí sa o svoje financie starajú a plánujú si ich, majú zväčša vysokoškolské vzdelanie. Štvrtine domácností zostane zhruba 5 % a rovnaká časť má príjmy a výdavky vyrovnané. „ Dlhodobo vyššie výdavky ako príjmy, teda život na dlh vedie 7 percent opýtaných. Nemajú o svojich financiách prehľad, a teda ich ani neplánujú. Tu vzniká základ problému, ktorý bez reálneho zhodnotenia finančných možností môže prerásť z prechodného na trvalý,“ konštatuje D. Priechodská Brodnianska, hovorkyňa spoločnosti, ktorá už tretí rok realizuje projekt bezplatného finančného vzdelávania Škola rodinných financií. Cieľom projektu je práve učiť ľudí k financiám pristupovať zodpovedne.

Čechom zostáva viac peňazí, ale Slováci sú zodpovednejší

Slováci k rodinným financiám pristupujú o niečo zodpovednejšie. Pravidelné mesačné

prehľady si robí 22 % slovenských rodín, zatiaľ čo v Čechách len 16 %. V oboch krajinách necelým dvom tretinám domácností po zaplatení všetkých výdavkov ešte nejaké peniaze zostanú. Vyššie finančné „prebytky“ však deklarujú častejšie Česi. Tí tiež častejšie pravidelne šetria (41 % ku 36 %).