Ďalší razantnejší pokles dynamiky rastu spotreby domácností sa už neočakáva
Pridajte názor12. 6. 2003 - Zástupcovia Štatistického úradu (ŠÚ) SR ďalšie razantnejšie znižovanie dynamiky rastu konečnej spotreby slovenských domácností aké nastalo počas prvého kvartálu tohto roku už nepredpokladajú
Bratislava 12. júna (TASR) - Zástupcovia Štatistického úradu (ŠÚ) SR ďalšie razantnejšie znižovanie dynamiky rastu konečnej spotreby slovenských domácností aké nastalo počas prvého kvartálu tohto roku už nepredpokladajú.
Pri dosiahnutom 4,1-% kvartálnom raste HDP, ktorý potiahol hlavne viac ako 21-% medziročný nárast zahraničného dopytu, sa pritom rast spotreby domácnosti dostal už len na úroveň 2,6 % zatiaľ čo v priebehu vlaňajška sa posilňovanie tohto ukazovateľa pohybovalo vždy medzi 5 až 6 %. "Výraznejšie zmeny vo vnútornej štruktúre rastu HDP, ktorý sa má aj za celý tento rok udržať na aktuálnych 4,1 %, už nepredpokladáme. Konečná spotreba domácností sa môže ešte ale do určitej miery predsa len utlmiť," reagoval aj na prípadný dopad pripravovaného zvyšovania spotrebných daní od júla 2003 generálny riaditeľ sekcie ŠÚ Pavol Baláž. Reálne mzdy v slovenskom hospodárstve majú pritom podľa odhadov ŠÚ v tomto roku poklesnúť o 0,8 %, keď priemerná nominálna mesačná mzda stúpne o 7,5 % na 14 520 Sk, avšak priemerná inflácia má predstavovať až asi 8,4 %.
Prípadný ďalší menší pokles rastu spotreby domácností má byť ale podľa Baláža v celkovom domácom dopyte kompenzovaný možným nárastom investičných aktivít. Zatiaľ však investičná výkonnosť vyjadrená tvorbou hrubého fixného kapitálu aj za 1. štvrťrok tohto roku medziročne klesala, a to konkrétne o 2 % na 69,9 %. "Pokles hrubého fixného kapitálu v domácej ekonomike pokračuje už asi dva roky, pretože najvýznamnejšie podniky veľké obnovy výrobných zariadení realizovali pre dvoma až troma rokmi. Pre ďalšie mesiace však už predpokladáme realizáciu nových veľkých investícií hlavne v stavebníctve, čo môže tento vývoj zvrátiť," pokračoval Baláž.
U ďalšej významnej zložke domáceho dopytu, v konečnej spotrebe verejnej správy, po nástupe novej vládnej koalície dokonca nastal za 1. štvrťrok 2003 medziročný pokles o 0,8 %. V priebehu vlaňajška tu bol v jednotlivých kvartáloch pritom zaznamenávaný medziročný nárast od 5,7 do 1,2 %.
Predstavitelia ŠÚSR sa dotkli aj rozdielnosti vykazovania miery nezamestnanosti medzi ich výstupmi a výstupmi Národného úradu prace (NÚP). ŠÚ totiž mieru nezamestnanosti za 1. štvrťrok tohto roku stanovil na 18,4 %, zatiaľ čo NÚP len na 17,1 %. Podľa Márie Schwartzovej zo ŠÚ je to ovplyvnené hlavne tým, že NÚP nezarátava medzi nezamestnaných aj tých, čo sa z evidencie odhlásia a nezaeviduje tam ani dôchodcov, ktorí majú stále záujem o prácu a môžu byť teda ešte ekonomicky aktívny.
