Švédsko je príkladom, ako sa ozdravením štátnych financií pomáha ekonomike

Štokholm 17. júna (TASR) - Analýza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pred desiatimi rokmi predpovedala, že štátny dlh Švédska v roku 2000 dosiahne 128 % hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP). Krajina bude mať preto problémy tak s jeho obsluhou, ako aj s tempom hospodárskeho rastu.

V roku 1994 išlo všetko podľa prognózy. Deficit štátneho rozpočtu dosiahol 10 % HDP. V dôsledku rýchlo rastúceho štátneho dlhu a klesajúcej úverovej dôveryhodnosti platil Štokholm svojim veriteľom o 4,5 % vyššie úroky za požičané peniaze ako napríklad Nemecko.

Avšak prognóza OECD sa v roku 2000 nestala realitou. Naopak, štátny dlh Švédska v cieľovom roku dosiahol len 53 % HDP. Zlom nastal v roku 1996. "Zdravé finančníctvo štátu je základným predpokladom ekonomického rozvoja," povedal štátny tajomník ministerstva financií Jens Henriksson. Kým viaceré strany sociálnych demokratov v Európe chcú čeliť súčasnému hospodárskemu poklesu zvyšovaním deficitu štátneho rozpočtu, pred siedmi rokmi sa premiér Göran Persson vydal opačným smerom. Rozhodol, že vláda musí znižovať výdavky a tvrdo šetriť. Premiér stanovil, že verejná správa musí dosahovať medziročne úsporu 2 %. Tento trend bolo treba udržať päť rokov.

Hoci Persson za porušenie svojich predvolebných sľubov stratil značnú časť svojej autority, Švédsko malo v roku 2002 o 1,9 % vyšší prírastok hrubého domáceho produktu než krajiny eurozóny. Štát v ňom skončil svoje hospodárenie s prebytkom 0,5 %. Ale chyba švédskej krásy je v tom, že dane sú v krajine extrémne vysoké (53 %), kým v EÚ je priemerná miera zdanenia 41 %.

Informoval rakúsky denník Die Presse.