Európa si píli ropný konár pod sebou

Cenami ropy dnes hýbe okrem arabskej jari i iránsky jadrový program na základe ktorého už EÚ zvažuje uvalenie sankcií na piateho najväčšieho producenta ropy na svete. Teda EÚ by nedovážala ropu z Iránu. Aký to môže mať dopad na EÚ, Irán a cenu ropy? Zároveň sa pozrime na to, ako je nastavený trh s ropou v Európe, odkiaľ berie EÚ ropu a koľko jej spotrebúva.

Najskôr sa pozrime, aká je štruktúra dodávok ropy do EÚ. EÚ27 denne dováža približne 10 mil. barelov ropy denne. Odhad spotreby (OECD Europe) činí 14.4 mil. barelov denne.  Z grafu vidíme, že dve tretiny dodávok tvorí päť štátov - Rusko (31%), Nórsko (12.42%), Saudská Arábia (6.71%), Kazachstan (6.65%) a Nigéria (5.74%).

EÚ teda dovezie približne 70% svojej spotreby a dve tretiny tohto dovozu závisí od piatich krajín. V septembri uvalila EÚ sankcie na Sýriu, ktorej import predstavoval približne 0.91% dennej spotreby EÚ. Irán, ktorý sa chystá EÚ zakázať dováža 4.39% dennej spotreby EÚ. To máme spolu so Sýriou 5.3%. Tento výpadok je potrebné reálne nahradiť je veľmi pravdepodobné, že ho nahradí Saudská Arábia, tak ako to urobila v prípade výpadku Líbye. Na grafe nižšie vidíme prudký nárast importu ropy zo Saudskej Arábie po tom ako vypadol import z Líbye. Bielou čiarou je import z Líbye, zelenou je import z Saudskej Arábie, oranžovou cena ropy.

Keď dokázala Saudská Arábia nahradiť výpadok Líbye (1.3 mil. barelov denne), dokáže nahradiť výpadok dvoch neposlušných krajín z blízkeho východu (530 tis. barelov denne). Saudská Arábia je spolu s Ruskom najväčší producent ropy na svete. Na grafe nižšie vidíme aktuálnu produkciu krajín OPEC a tiež voľnú kapacitu jednotlivých krajín. Z grafu tiež vidíme, že Saudská Arábia má najväčšiu voľnú ťažobnú kapacitu - preto sa na ňu tak spolieha. Jej aktuálna rezerva predstavuje 2.34 mil. barelov denne. Druhý najväčší producent Irán nás teraz nezaujíma, do EÚ pravdepodobne dovážať nebude. Tretí najväčší producent - Kuvajt ide takmer na plnú kapacitu. Jediná krajina OPEC, ktorá má väčšiu rezervu je Líbya, ktorej produkcia aktuálne nabieha a je približne na 50% výkonu. Jej export do EÚ predstavuje približne 600 tis. barelov denne do roka môže pridať ďalších 600 tis. barelov denne.

Ak teda pominieme Líbyu, traja najväčší dodávatelia EÚ sú Rusko, Saudská Arábia a Nórsko. Pozrime sa ako sa im teda darí s produkciou. Na grafe nižšie vidíme produkciu Ruska a Nórska.

Nórska produkcia už niekoľko rokov klesá a ruská dosahuje historické rekordy. To znie veľmi povzbudivo, avšak problém ruskej ropy nie je v minulom trende produkcie. Ruský ropný priemysel je príbeh o rastúcich nákladoch bez rastu. Mimo východného Sibíru sa toho veľa nedeje a premiér Putin už začiatkom roka tlačil na vládu, aby presadila daňové prázdniny pre nové vrty. V lete tieto prišli do platnosti, ale kým sa nové projekty rozbehnú (ak vôbec) a začnú produkovať ropu, uplynie čas. Ruská ropná infraštruktúra potrebuje rozsiahle investície, dlho spala na vavrínoch. Saudská Arábia už bola spomínaná ako bezpečný vankúš s prebytkom produkcie, ale graf nižšie naznačuje, že prebytok voľnej kapacity Saudskej Arábie klesá už od leta 2010. Posledný veľký trend poklesu voľnej ťažobnej kapacity Saudskej Arábie sme videli od leta 2007 do leta 2008 v čase, keď Brent zdvojnásobil svoju cenu. Ten posledný pokles sprevádzal prudký rast ropy Brent, ktorý zastavilo až obavy o stranu dopytu - spomalenie svetovej ekonomiky.

Pokles voľnej produkčnej kapacity Saudskej Arábie môže byť závažným problémom, ktorý sa zatiaľ prehliada. Tlak na ropu zo strany dopytu predbežne nehrozí, oproti obdobiu spred krízy poklesla spotreba ropy v EÚ o približne 7% a drží sa v okolí v okolí 14.5 mil. barelov denne. Ekonomický rast do budúceho roka sa predpokladá skôr negatívny a spotreba rásť pravdepodobne veľmi nebude. Problém sa teda môže vyskytnúť skôr na strane ponuky.

Zatiaľ čo však EÚ zakazuje dovoz ropy v jednotlivých štátov OPECu a spolieha sa na Saudskú Arábiu, vo svojej krátkozrakosti si neuvedomuje niekoľko faktov. Jej najväčší dodávateľ už nemá veľký priestor na zvyšovanie produkcie, druhému produkcia už roky klesá a trojka ešte len nabieha. Producentovi, od ktorého sa očakáva, že vykryje prípadne výpadky už druhý rok klesá rezerva produkcie. Okrem toho je nebezpečne blízko ohnisiek Arabskej jari, pričom sám má problém s protestmi. Pred pár dňami zomreli pri protestoch 4 ľudia a deviati boli zranení. Saudská Arábia chce použiť peniaze z predaja ropy na vylepšenie života svojich obyvateľov aby si tak kúpila zmier. Uvidíme, či sa jej to podarí. Konfliktov je dnes na svete požehnane, ale ak by sme sa sústredili len čisto na tie, ktoré môžu ohroziť import ropy do Európy sú v regióne "Arabskej jari", spomeňme ešte dve krajiny: Nigéria a Alžírsko. Tieto krajiny zabezpečujú 8% európskej spotreby ropy a patria do desiatky najvýznamnejších dodávateľov ropy do Európy. Na mape svetových konfliktov sú zakrúžkované modrou farbou, Nigéria dokonca predstavuje tretiu najväčšiu hrozbu konfliktu po Sýrii.

Európa teda rozhodne nie je v pozíci&