Daňová reforma a znižovanie výdavkov zabezpečí stabilitu verejných financií
Pridajte názor18. 6. 2003 - Bez daňovej reformy sprevádzanej aj systematickým znižovaním na strane výdavkov nebude možné zabezpečiť stabilitu verejných financií
Bratislava 18. júna (TASR) - Bez daňovej reformy sprevádzanej aj systematickým znižovaním na strane výdavkov nebude možné zabezpečiť stabilitu verejných financií.
Medzera medzi daňovými príjmami a celkovými výdavkami štátu presahuje podľa analytika Trend Analyses Pavla Suďu 10 % HDP, je len z menšej časti financovaná nedaňovými príjmami (3 až 4 % HDP) a čoraz viac prehlbuje fiškálny deficit (5 až 7 % HDP).
Konsolidované výdavky verejnej správy SR vlani prekročili 450 miliárd Sk. Na tento rok si verejné rozpočty naplánovali minúť vyše 470 miliárd Sk, v prípade splácania záväzkov zdravotníckych zariadení táto suma môže vzrásť o 20 miliárd Sk. Podiel konsolidovaných výdavkov na HDP presahuje 42 %. Konsolidované verejné príjmy v minulom roku nedosiahli ani 36 % HDP, tento rok sa rozpočtujú tesne nad 35 % HDP.
Pokles celkového daňového zaťaženia sa podľa P. Suďu v súčasnosti zastavil a po úpravách spotrebných daní od júla tohto roku a sadzieb DPH od januára 2004 dokonca mierne vzrastie. Daňová reforma z dielne Ministerstva financií (MF) SR predpokladá presun váhy z priamych na nepriame dane. Zaviesť sa má jednotná sadzba dane z príjmu fyzických a právnických osôb a jedna sadzba DPH na úrovni 19
Práve nižšia sadzba dane z príjmov právnických osôb môže prilákať zahraničné firmy. "Tie môžu výrazne zdynamizovať ekonomiku, zásadne rozšíriť priestor na rast pracovných miest a otvoriť dvere ďalšiemu znižovaniu daňových a odvodových sadzieb," uvádza analytik.
Zlúčenie sadzieb DPH od januára budúceho roku bude mať podľa neho negatívny dopad na štruktúru spotreby a teda aj na podnikateľské subjekty. Od roku 1999 sa totiž postupne DPH vyšplhá na viac ako trojnásobok, čo negatívne ovplyvní predovšetkým reštaurácie, médiá a výrobcov drahších potravín. "Možno očakávať pokles dopytu, snahu o nahradenie drahších tovarov lacnejšími substitútmi, a teda aj možné existenčné problémy pre niektoré firmy," myslí si P. Suďa. V konečnom dôsledku by však reformou daňového systému mali podniky ušetriť a štát zarobiť.
