Slovenské odbory majú podporu zo zahraničia

Protestná akcia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) má podporu aj viacerých medzinárodných organizácií. Ich stanoviská poskytla agentúre SITA Slovenská lekárska komora. O podporu slovenským lekárom žiada aj Európska federácia lekárov-zamestnancov (FEMS), ktorá svojich členov informuje, že "niekoľko týždňov sedemtisíc nemocničných lekárov protestuje proti rozhodnutiu vlády sprivatizovať celý sektor verejného zdravotníctva." FEMS vyhlasuje, že predseda LOZ Marian Kollár a jeho kolegovia sú pod "najsilnejším tlakom zo strany skorumpovanej vlády, ktorá chce predať verejné nemocnice svojim priateľom, slovenskej finančnej skupine Penta." FEMS opisuje spojenie vlády a Penty ako jednu z "mafiánskych sietí, ktoré sa vynorili v Strednej a Východnej Európe počas postkomunistickej éry."

"Čeliac arogancii, opovrhnutiu a dokonca násilia zo strany vlády, nemocniční lekári po týždňoch bez dialógu odídu z krajiny po 1. decembri," píše FEMS. Podľa nej, prezident SR Ivan Gašparovič vydal dekrét, na základe ktorého môžu lekárov donútiť k práci aj násilím. Nad hroziacim násilím vyjadril svoj šok aj Stály výbor európskych lekárov, ako aj predstavitelia ôsmich európskych medicínskych organizácií, ktoré sa stretli vo Varšave 27. novembra.

Vyhlásenia a vyjadrenia týchto organizácií nezmieňujú platové požiadavky odborárov, na ktorých stroskotali rokovania LOZ a vlády. Venuje sa im však Visegrádska charta, ktorú podpísali predstavitelia odborárskych združení zo SR, ČR, Poľska a Maďarska. Podľa nich patria lekári k najhoršie plateným skupinám obyvateľstva a vlády využívajú súčasnú ekonomickú situáciu ako výhovorku, aby nemuseli situáciu meniť. Nízke výdavky na zdravotníctvo a nízke platy lekárov umožňujú "šetriť" verejné zdroje na iné účely. "Dôsledkom je, že lekári odchádzajú do zahraničia za vyššími zárobkami, zatiaľ čo v materských krajinách tak vzniká nedostatok zdravotníckeho personálu. Navyše nedostatočné zdroje spôsobujú zhoršovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Podľa lekárskych odborárov z krajín V4 by minimálna základná mzda začínajúceho lekára bez atestácie mala dosahovať 1,5-násobok mzdy v národnom hospodárstve, atestovaného lekára zase trojnásobok. Nadčasy by sa mali riadiť európskou legislatívou a nedostatok pracovníkov by sa nemal riešiť zvyšovaním pracovného zaťaženia lekárov, ale lepším nastavením systému. Odborári zároveň uisťujú občanov, že ich boj za lepšie podmienky je v záujme posilnenia bezpečnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odbory tiež upozorňujú, že kroky, ktoré podniklo slovenské ministerstvo zdravotníctva, neviedli k zlepšovaniu situácie, naopak, k jej zhoršeniu.

Podporu slovenským odborom vyjadril aj predseda Českej lekárskej komory Milan Kubek. Ten zároveň upozornil na ďalší problém: otvorenie slovenských hraníc lekárom z Ukrajiny, Bieloruska a ďalších krajín bývalého sovietskeho bloku by im umožnilo pracovať v celej Európskej únii. Kubek má pochybnosti, či by slovenské orgány dokázali správne posúdiť kvalifikáciu týchto lekárov.