SDKÚ-DS víta opatrenia navrhnuté duom Sarkozy-Merkelová

Dohoda francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na sprísnení rozpočtových pravidiel v rámci únie a eurozóny je podľa SDKÚ-DS pre Slovensko pozitívnou správou. Podľa predsedu strany Mikuláša Dzurindu sa tak napĺňajú aj pôvodné politické postoje Slovenska, ktoré sme vyslovovali ešte po odmietnutí bilaterálnej pôžičky Grécku. "Volanie po automatickej vymáhateľnosti sankcií bolo základným prvkom nášho politického postoja. Sme presvedčení, že cieľ, ktorý by sme dnes mali sledovať, je posilnenie fiškálnej disciplíny členských štátov,“ povedal v utorok na tlačovej konferencii Dzurinda, podľa ktorého môže iba rozpočtová disciplína členských štátov ponúknuť šancu na rast hospodárstva a zvýšenie počtu pracovných miest. Zároveň však dodal, že Slovensko nebude podporovať nárast regulácie a bruselskej byrokracie.

Slovensko by pritom podľa šéfa SDKÚ-DS nemalo váhať ani v prípade, ak by si sprísnenie rozpočtových pravidiel vyžiadalo zmenu Lisabonskej zmluvy. "Pri zmene Lisabonskej zmluvy, ak takéto opatrenia povedú k želaným cieľom, Slovenská republika by mala povedať áno,“ tvrdí Dzurinda. A to aj vtedy, ak by sa v niektorých prípadoch obmedzilo právo veta a hlasovalo by sa kvalifikovanou väčšinou.

Podľa Dzurindu by pritom Slovensko nemalo s rozhodnutím k prípadnému otvoreniu Lisabonskej zmluvy váhať, preto referendum v tomto prípade nepovažuje za dobré riešenie. "Ak opatrenia vyvolajú potrebu otvorenia Lisabonskej zmluvy, tak Slovenská republika nesmie zaváhať. Budeme súhlasiť s jej otvorením. Nie je čas na referendá,“ tvrdí s tým, že referendum by navyše v slovenských podmienkach znamenalo takmer isté „zabitie“ tejto témy, keďže zatiaľ jediné úspešné referendum bolo o vstupe Slovenska do Európskej únie, kde účasť len tesne prekročila potrebných 50 %.

Minister financií Ivan Mikloš víta, že v navrhovaných opatreniach dua Sarkozy-Merkelová zostáva účasť privátneho sektora aj pre nový euroval, nepodporuje sa neobmedzený vstup Európskej centrálnej banky do riešenia problémov zadlžených krajín a nenavrhuje sa zavádzať jednotné európske bondy. Zároveň sa lídri Nemecka a Francúzska zhodli na potrebe prísnych automatických rozpočtových pravidiel a kontrole rozpočtov ešte pred ich schválením v národných parlamentoch.

Prijaté opatrenia by pritom v konečnom dôsledku nemuseli obsahovať ani často diskutovanú harmonizáciu priamych daní, ktorú Slovensko dlhodobo odmieta s tým, že by to uškodilo nielen Slovensku, ale aj niektorým štátom, ktoré toto opatrenie presadzovali. "Ja som využil svoje včerajšie stretnutie s nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublem v Budapešti, ktorý ma ubezpečil, že ak budú prijaté takéto prísne pravidlá, o akých hovoríme, harmonizácia daní nebude prijatá. Teda taká harmonizácia, ktorá by ohrozovala suverenitu členských štátov,“ povedal v utorok Mikloš.

Francúzsko a Nemecko navrhujú vypracovanie novej zmluvy o Európskej únii, ktorá bude obsahovať prísne rozpočtové pravidlá. Návrh padol v pondelok na stretnutí francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorých sa dlhová kríza v rámci platných pravidiel vyriešiť nedá. Ako informoval Sarkozy, nová dohoda by mala byť dokončená už v marci budúceho roka. Podrobnosti o navrhovaných zmenách predložia prezidentovi únie Hermanovi Van Rompuyovi v stredu pred štvrtkovým summitom EÚ.

Sarkozy podľa vlastných slov uprednostňuje, aby išlo o zmluvu medzi všetkými 27 členmi EÚ, otvorený je však aj možnosti, že pôjde o dohodu medzi 17 členmi eurozóny a ďalšie krajiny by sa mohli dobrovoľne pridať. Proti zmenám v zmluve o EÚ vystupujú najmä Veľká Británia, Írsko a Holandsko, teda krajiny, kde revízie základného dokumentu EÚ podliehajú schváleniu v referendách.

Cieľom nemecko-francúzskej iniciatívy je vyslať svetu signál, že Európa je odhodlaná splatiť svoje dlhy, znižovať deficity a obnoviť rast, povedal Sarkozy po skončení dvojhodinových rokovaní. Paríž a Berlín navrhovanými opatreniami potvrdzujú „absolútne odhodlanie udržať euro ako stabilnú menu a dôležitý príspevok k stabilite Európy, dodal Merkelová.

Nemecko-francúzske návrhy počítajú s automatickými sankciami proti krajinám, ktoré porušujú rozpočtové pravidlá. K vynucovaniu pravidiel má prispieť aj Európsky súdny dvor, ten však na rozdiel od pôvodného návrhu Berlína nezíska právomoc vyhlásiť národné rozpočty za neplatné. Štáty majú ďalej zakomponovať do svojich ústavných zákonov pravidlá o vyrovnanom rozpočte. Konkrétnu formuláciu ustanovení o tzv. dlhovej brzde návrh neobsahuje. Paríž a Berlín podporili aj skoršiu aktiváciu trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal podľa pôvodných plánov v polovici roka 2013 nahradiť súčasný Európsky fond finančnej stability (ESM). Merkelová a Sarkozy teraz navrhujú, aby tzv. posilnený euroval začal fungovať už v budúcom roku.

Paríž a Berlín potvrdili zhodu aj v otázke možného zavedenia dlhopisov celej eurozóny. „Myšlienku eurobondov sme odmietli,“ povedala po rokovaniach kancelárka. Sarkozy dodal, že pre Francúzsko a Nemecko by bolo absurdné, aby ručili za dlhy iných krajín bez toho, aby mohli kontrolovať, ako tieto dlhy vznikli.