Opatrení diskutovaných na summite sa podľa Mikloša nemusíme báť

Model fiškálnej únie, o akom sa budú európski lídri baviť na nastávajúcom summite v Bruseli, nebude modelom, ktorého by sme sa mali podľa ministra financií Ivana Mikloša báť. "Predmetom rokovania bude taká fiškálna únie, ktorej sa nemusíme báť, pretože neznamená budovanie nových veľkých inštitúcií, európskej dane, ale znamená najmä posilnenie pravidiel," povedal Mikloš vo svojom prejave o blížiacom sa summite poslancom v Národnej rade SR.

Premiérka Iveta Radičová dostala od parlamentného európskeho výboru mandát na nadchádzajúci summit lídrov eurozóny, ktorý sa uskutoční 8. a 9. decembra v Bruseli. Za uznesenie, ktoré dáva Radičovej relatívne široký mandát a podľa ktorého Slovensko podporuje opatrenia, ktoré prinesú sprísnenie rozpočtových pravidiel vrátane automatických prísnych sankcií, hospodársky rast, vznik nových pracovných miest, rast životnej úrovne obyvateľov Európy a nebudú obmedzovať zodpovedné krajiny, hlasovali v utorok aj poslanci opozičného Smeru-SD.

Podľa premiérky pritom nie je vylúčené, že po odsúhlasení nových pravidiel tento týždeň v Bruseli, by bolo nimi "trestané" za svoje fiškálne výsledky z posledných rokov aj Slovensko. "Rozpočtové opatrenia a sankcie sa budú dotýkať aj Slovenskej republiky," povedala krátko pred odletom do Bruselu v stredu po rokovaní vlády premiérka novinárom.

Každopádne zmeny, ktoré sa budú v nasledujúcich dňoch v Bruseli diskutovať, podľa nej nebudú znamenať odovzdávanie zásadnejších právomocí do Bruselu. Potrebné preto podľa nej v tejto chvíli nie je ani referendum. "Vždy ak ide o odovzdanie kompetencií z úrovne národnej na úroveň Európy, samozrejme je to dôvod na rozhodovanie prostredníctvom referenda. Opatrenia, ktoré sa teraz budú prijímať na summite, nemajú túto podobu,“ konštatovala.

Nemecko-francúzske návrhy, o ktorých sa bude v Bruseli hovoriť, počítajú s automatickými sankciami proti krajinám, ktoré porušujú rozpočtové pravidlá. K vynucovaniu pravidiel má prispieť aj Európsky súdny dvor, ten však na rozdiel od pôvodného návrhu Berlína nezíska právomoc vyhlásiť národné rozpočty za neplatné. Štáty majú ďalej zakomponovať do svojich ústavných zákonov pravidlá o vyrovnanom rozpočte. Konkrétnu formuláciu ustanovení o tzv. dlhovej brzde návrh neobsahuje. Paríž a Berlín podporili aj skoršiu aktiváciu trvalého Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý by mal podľa pôvodných plánov v polovici roka 2013 nahradiť súčasný Európsky fond finančnej stability (ESM). Merkelová a Sarkozy teraz navrhujú, aby tzv. posilnený euroval začal fungovať už v budúcom roku.

Jedným z návrhov, o ktorých sa bude v závere týždňa diskutovať, je podľa Ivana Mikloša návrh, aby na vznik ESM stačilo 90 % kapitálovej sily, nie ako v súčasnosti 95 %. Ďalším z návrhov je stanovenie najnižšej hranice pri rozhodovaní v nevyhnutných prípadoch na úrovni 85 %, avšak len pri menej zásadných rozhodnutiach. Slovensko však podľa Mikloša nesúhlasí so znižovaním kvóra, ale zároveň hovorí, že to nie je otázka, kvôli ktorej by Slovensko malo blokovať dohodu. Tretím z návrhov je návrh, aby ESM vstúpil do platnosti už od 1. januára 2012. S týmto skorším dátumom pritom Slovensko podľa ministra financií problém nemá.