Eurozóna bude voči hriešnikom prísnejšia

vyšlo aj v ZAH

BRUSEL 9. decembra (SITA) - Lídri Európskej únie sa na ešte stále prebiehajúcom summite v Bruseli dohodli na nových, prísnejších pravidlách fungovania eurozóny. V piatok o tom novinárov na krátkom tlačovom brífingu informovala slovenská premiérka Iveta Radičová. Potvrdila tak predošlé vyhlásenia francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý o dohodnutých témach po skončení prvého dňa rokovaní informoval ako jediný z prítomných národných lídrov.

Radičová podľa vlastných slov privítala "plnú dohodu na mechanizme automatických sankcií," čo bola jedna z hlavných tém "prelomového" summitu EÚ. Trestanie problémových krajín za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel bolo síce možné aj doteraz, sankčný systém sa však v najbližších mesiacoch "zautomatizuje".

Dohodu sa ani napriek snahe Nemecka a Francúzska nepodarilo dosiahnuť medzi všetkými 27 členskými krajinami. Nesúhlasí s ňou Británia, Maďarsko, Česká republika a Švédsko sa ešte musia poradiť "doma". Zvyšných 23 krajín vrátane Slovenska a všetkých členov eurozóny prísnejšie pravidlá fungovania euroklubu podporili. "Nie je možné, aby jediná krajina vetovala systém automatických sankcie," vyhlásila Radičová v narážke na nečlenské štáty Európskej menovej únie (EMÚ), ktoré zmeny nepodporili.

Ďalším dôležitým bodom takzvaného fiškálneho paktu, ktorý má upokojiť finančné trhy, je presunutie začiatku fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) už na júl budúceho roka. Takzvaný stály euroval mal pritom začať platiť až o rok neskôr. ESM bude mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur. Členské krajiny chcú ďalej navýšiť svoj finančný príspevok do Medzinárodného menového fondu (MMF), presná suma je však ešte stále predmetom vyjednávaní. Hovorí sa o tom, že eurozóna by prispela ďalšími 150 miliardami eur a krajiny mimo nej pridajú ďalších 50 miliárd.

Zmeny si nevyžiadajú otvorenie Lisabonskej zmluvy, ale budú mať formu medzivládnych dohôd. Podľa Radičovej sa môžu do nového systému fungovania eurozóny kedykoľvek pripojiť aj ďalšie krajiny mimo euroklubu. To, že neprišlo k dohode medzi všetkými 27 krajinami EÚ, slovenská premiérka nepovažuje za kľúčový problém. Podľa nej by bolo „katastrofou“, ak by tieto „protikrízové opatrenia“ blokovali niektoré štáty.

Fiškálny pakt obsahuje aj klauzulu o tom, že členské štáty vo svojich národných parlamentoch presadia princíp takzvanej dlhovej brzdy a zakomponujú ho aj do svojich ústav. Ide o systém, ktorý má znemožniť politikom zadlžovanie aj v časoch, keď sa krajine hospodársky nedarí. Dlhovú brzdu ako jedno z prvých ešte vo štvrtok schválilo Slovensko. Sprísnia sa aj kritéria povoleného rozpočtového deficitu, čo sa bude v prípade prekročenia automaticky trestať.

Dohodnuté pravidlá vrátane automatických sankcií by mal vynucovať Európsky súdny dvor a Európska komisia a jednotlivé členské štáty majú čas na ich presadenie do marca budúceho roka.