Naplnenie prognózy EK môže zhoršiť deficit o 100 mil. eur

Budúcoročné hospodárenie štátu môže skončiť horšie, ale podľa niektorých prognóz aj lepšie, ako očakáva rezort financií. Konkrétny vývoj bude záležať aj od úrovne ekonomického rastu, na tempo ktorého existujú v súčasnosti rozdielne názory. Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR preto zanalyzoval možné dopady prognóz jednotlivých inštitúcii na budúcoročný vývoj verejných financií.

Ak by sa napríklad naplnili predpoklady makroekonomického vývoja podľa Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a Národnej banky Slovenska (NBS), pozitívny vplyv na budúcoročný rozpočet by predstavoval zhruba 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), konkrétne 130 až 145 mil. eur. Naopak, ak by sa naplnila prognóza Európskej komisie, deficit v roku 2012 by sa mohol zhoršiť o 0,14 % HDP, teda o 100 mil. eur.

Rezort financií počíta v budúcom roku s deficitom verejných financií na úrovni 4,6 % HDP. Tento cieľ vychádza z aktualizovaných novembrových makroekonomických prognóz, ktoré počítali s 1,7-percentným budúcoročným rastom HDP. OECD napríklad v prognóze z konca novembra očakáva rast ekonomiky v budúcom roku o 1,8 % a NBS tento týždeň prišla s predpokladom rastu výkonu ekonomiky o 2,3 %. Na druhej strane najpesimistickejšie z medzinárodných inštitúcii sa na vývoj slovenskej ekonomiky v budúcom roku pozerá Európska komisia, ktorá očakáva rast len o 1,1 %.

Ak by sa tak naplnili očakávania OECD či slovenskej centrálnej banky, slovenský deficit verejných financií by tak pozitívne ovplyvnili vyššie daňové príjmy, vyšší nominálny HDP, ako aj nižšie výdavky. "Podľa prognózy EK by však malo dôjsť v roku 2012 k výpadku príjmov na úrovni 74 mil. eur, výdavky by mali byť vyššie o 10 mil. eur. Na deficit bude negatívne pôsobiť aj nižší nominálny HDP. Celkový negatívny vplyv predstavuje 100 mil. eur," vyčíslil riziká negatívneho vývoja IFP.

Inštitút finančnej politiky upozorňuje, že zverejnená analýza nie je spresňovaným odhadom ministerstva financií, ale len skúma dopad možných scenárov vývoja na hospodárenie štátu. Zároveň však IFP naznačuje, že budúcoročný ekonomický rast môže byť aj iný, ako očakáva rezort financií, teda na úrovni 1,7 %. "Situácia v eurozóne sa mení a môže znamenať dodatočné nároky na znižovanie deficitov v SR v budúcich rokoch nad rámec schváleného rozpočtu. Takýto efekt nie je zohľadnený v súčasnej prognóze. Preto sa IFP domnieva, že momentálne sú riziká tejto prognózy nadol," konštatuje inštitút. Ďalšiu prognózu pritom IFP vydá začiatkom februára budúceho roka.