Podľa MF SR sa rast slovenského HDP má v roku 2006 dostať už pod hranicu 5 %
Diskusia 123. 6. 2003 - Najnovší strednodobý výhľad vývoja slovenskej ekonomiky predpokladá, že reálny rast HDP krajiny by sa do roku 2006 mal dostať už pod hranicu 5 %
Bratislava 23. júna (TASR) - Najnovší strednodobý výhľad vývoja slovenskej ekonomiky predpokladá, že reálny rast HDP krajiny by sa do roku 2006 mal dostať už pod hranicu 5 %.
Priemerná miera inflácie má výrazne klesnúť z terajších takmer 9 % už len na 3 %, deficit bežného účtu platobnej bilancie sa má postupne znížiť na úroveň pod 5 % HDP a deficit verejných financií má poklesnúť na úroveň blízku 3 % HDP. Celkový dlh verejných financií sa má aj naďalej udržať pod úrovňou 50 % HDP a postupne sa má znižovať aj priemerná miera nezamestnanosti.
Vyplýva to z Predvstupového ekonomického program do roku 2006, ktorý Ministerstvo financií (MF) SR už posunulo do pripomienkového konania. Ide o aktualizáciu obdobného programu, pokrývajúceho obdobie do roku 2005, ktorý bol vypracovaný vlani. Program ráta s úspešným vstupom SR do Európskej únie (EÚ) k začiatku mája 2004 a zohľadňuje aj realizáciu takej hospodárskej politiky, aby kritériá, potrebné pre prijatie spoločnej meny euro, Slovensko plnilo najskôr už v roku 2006.
Na dosiahnutie vyššie spomenutých cieľov je podľa MF ale potrebné zrýchliť reformu dôchodkového systému, treba racionalizovať systém štátnej sociálnej podpory a pomoci, dôsledne treba robiť reformu zdravotného systému, pokračovať musí reforma vzdelávacieho systému a nemenej dôležitá je aj reforma verejnej správy. MF tiež zdôrazňuje potrebu doprivatizovania sieťových odvetví. Vzhľadom na očakávaný vstup do EÚ je tiež potrebné dobudovať administratívne kapacity so zreteľom na podporu projektov spolufinancovaných z fondov spoločenstva.
Rast slovenskej ekonomiky sa má postupným zvyšovaním z terajších zhruba 4 % dostať v roku 2006 takmer na 5 %. Oproti vlaňajším prognózam tak dochádza k zníženiu predikovaného rastu, a to hlavne z titulu očakávaného miernejšieho rastu súkromnej spotreby, pretože v krajine dochádza k uvoľňovaniu regulovaných cien a sú tu aj reformy v sociálnej oblasti a naviac vláda pribrzďuje aj spotrebu verejnej správy. Podiel spotreby vlády na HDP sa má znížiť zo súčasných asi 20 % už len na asi 17 %. Zdrojom ekonomického rastu v strednodobom horizonte má byť hlavne rast celkovej produktivity práce a prílev zahraničných investícií do podnikovej sféry.
Po roku 2003 MF však očakáva už aj zdynamizovanie rastu súkromnej spotreby. Mzdy pôjdu totiž výraznejšie hore, lebo sa budú prispôsobovať zvyšovaniu rastu produktivity práce, rásť bude aj počet zamestnaných, naopak, klesať bude inflácia a významný dosah bude mať aj plánované zníženie daní z príjmu.
Priemerná miera inflácia má tento rok dosiahnuť 8,6 %, v roku budúcom sa má ešte udržať na vyššej hladine 8,1 %, ale už v roku 2005 má klesnúť na 4,7 % a v roku 2006 už len na 3,1 %. Na infláciu budú podľa MF významne vplývať hlavne spotrebiteľské ceny potravín, pretože u nich sa dá po prijatí spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ očakávať výraznejšie zdražovanie. Tlak na ceny potravín by mal byť aspoň čiastočne eliminovaný pôsobením konkurencie v maloobchode.
V menovej politike možno podľa MF očakávať, že klesajúca inflácia ako aj redukcie fiškálneho deficitu i deficitu obchodnej bilancie vytvoria priestor pre postupné zbližovanie slovenských krátkodobých úrokových sadzieb so sadzbami platnými v eurozóne.
Najnovší ekonomický program významne upravuje výhľad tvorby deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Podľa vlaňajších očakávaní sa mal za tento rok dostať na 6,8 % HDP, aktuálne to už ale má byť len 4,5-% úroveň. Budúci rok sa má potom tento ukazovateľ prechodne zvýšiť na 4,8 % HDP, avšak potom má už deficit klesať k 3,3-% v roku 2006. Prechodné zvýšenie deficitu v rokoch 2004 má byť vyvolané hlavne očakávaným vyšším rastom investičných dovozov. MF pre budúce tri roky očakáva okrem iného aj výrazný nárast priamych investícií, pretože z očakávanej 43-miliardovej úrovne za tento rok sa majú v roku 2004 dostať na 105 miliárd Sk, v roku 2005 mierne klesnú na 90 miliárd Sk, aby sa však v roku 2006 vrátili opäť vyššie až na 130 miliárd Sk.
Zahraničná zadlženosť má zostať v podstate stabilizovaná, pretože by mala za roky 2003 až 2006 klesnúť len veľmi mierne z 13,5 na 12,6 miliardy USD.
