Le Monde: Bitka o financovanie EÚ bude ťažká

Paríž/Brusel 24. júna (TASR) Do centra diskusií v Európskej únii sa dostane otázka jej financovania a spoločných politík poľnohospodárskej, regionálnej pomoci a vedeckého výskumu. Celková suma na uvedené oblasti má predstavovať 1,24 % európskeho hrubého domáceho produktu (HDP). Táto problematika bude výbušninou v rozšírenej EÚ, rozdelenej na chudobné a bohaté štáty, uvádza v dnešnom čísle denník Le Monde.

Predstavitelia členských a pristupujúcich krajín EÚ začnú koncom roku 2003 rokovať o rozpočte únie na roky 2007 až 2013. Krajiny EÚ budú musieť jednomyseľne schváliť jej rozpočet, to je podmienka, ktorú dosiahlo Španielsko na summite EÚ v Nice v roku 2000. Pri kalkulácii príspevkov do európskeho rozpočtu sa zohľadnia verejné deficity, preto najväčšími tichými spoločníkmi rozšírenia EÚ sa stanú Francúzsko, Nemecko a Taliansko, ktorým sa nedarí dodržiavať hranice Paktu stability a ekonomický rast. Za to budú platiť, dodáva Le Monde.

Okrem spoločnej poľnohospodárskej politiky sa dôležité veci budú týkať reformy regionálnej pomoci. V nej sa má pomôcť najzaostalejším regiónom južná časť Európy, bývalá NDR, periférne regióny, aby dobehli zaostávanie. Pomoc dosahovala až 4 % HDP takej krajiny, ako je Grécko. Výnimočný výsledok v tejto oblasti zaznamenalo Írsko, keď sa jeho HDP na obyvateľa zvýšil zo 64 % európskeho priemeru v roku 1988 na 118 % HDP v roku 2001. Pokrok sa zaznamenal aj v Španielsku zo 72 % na 84 %, Portugalsku z 59 % na 72 % v uvedených rokoch.

Situácia sa však zmení. Výkonné regióny, najmä v Írsku a Španielsku, prídu o príspevky: ich HDP na obyvateľa prekročí 75-% hranicu európskeho priemeru a stratia pomoc. V rozšírenej EÚ sa regióny, ktoré sa pokladali včera za chudobné, zajtra stanú relatívne bohatými. Ich HDP na obyvateľa sa jednoduchým štatistickým úkonom zvýši a prekročia 75-% hranicu, pričom Európska komisia ju nechce meniť.

Finančné príspevky z fondu regionálnej pomoci by sa mali rozdeliť medzi 10 pristupujúcich krajín, pokračuje Le Monde. Žije v nich 75 miliónov obyvateľov a ich celkový HDP je nižší ako HDP Holandska. V rokoch 2004 až 2006 dostanú len 22 miliárd eúr, ale budú požadovať viac subvencií v ďalšom období.

Ďalšia bitka sa odohrá o rabat z európskeho rozpočtu, ktorý využíva Londýn. Veľká Británia ho získala v roku 1984, keď bola relatívne chudobnou krajinou a poberala málo príspevkov z fondu spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky. Dnes sa táto úľava pre Londýn ukazuje byť málo opodstatnená. KSVE nebudú chápať, prečo by mali platiť za Londýn. Situácia je však zablokovaná, lebo na zrušenie tohto systému treba jednomyseľne hlasovať. Zľavu Lodnýna z príspevku do európskeho rozpočtu spochybnil minulý rok francúzsky prezident Jacques Chirac. Daná problematika môže prerásť do krízy, zdôraznil Le Monde.