Radičová: Hrniec, v ktorom sa varí politika, sme otvorili väčšej kontrole

Bratislava 2. januára (TASR) – Po marcových predčasných parlamentných voľbách chce skončiť v politike. Rozhodla sa opustiť aj svoju materskú stranu SDKÚ-DS. Neplánuje sa však úplne stiahnuť zo spoločenského života. Ako premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) povedala v rozhovore pre TASR, chce byť aktívna prostredníctvom občianskej spoločnosti. Počas svojho vládnutia presadzovala transparentnejšiu politiku, pričom jej zákulisie sa snažila viac otvoriť verejnej kontrole. Do budúcnosti by chcela, aby sa dokončili niektoré začaté kroky z programového vyhlásenia vlády, za ktorým si stojí. Ide napríklad o zásadnú zmenu dôchodkového systému. Európski lídri sa podľa nej vedia dohodnúť na riešeniach dlhovej krízy, treba však rýchlejšie konať v praxi.

-Po vyše roku ste stále presvedčená, že stredopravá koalícia bolo to správne riešenie?-

V mnohých prípadoch sú výsledkom volieb koalície. Sú krajiny, ktoré absolvovali ľavopravé koalície, v mnohých sú to koalície z jednej strany spektra. Samozrejme, že to predpokladá pevne dohodnuté pravidlá fungovania, najmä nosnú dohodu, pri ktorej musí každá zo zúčastnených strán upustiť zo svojich priorít a dohodnúť sa, ktoré budú spoločné. Je to komplikovanejšie, ale má to aj druhú, pozitívnejšiu stranu mince. Jednofarebná vláda neznamená ani zďaleka vždy výhodu, tobôž nie, ak má ústavnú väčšinu. Ako napríklad v Maďarsku. Tam potom nefunguje vzájomná vnútorná kontrola jednotlivých krokov, priorít a spôsobov ich presadzovania. Keď to zvážim, tak koalícia má viac výhod ako nevýhod s jedným veľkým rizikom, či sa dá dlhodobo udržať spolu.

-Postavili by ste sa znova na jej čelo?-

Nekladiem si takto otázku. Presná a korektná odpoveď je, že táto koalícia mala podstatne viac spoločných čŕt a spoločných hodnotových zameraní ako rozdielnych.

-Myslíte si, že sa dá na Slovensku robiť transparentná politika tak, ako ste to presadzovali vy, alebo na to treba vymeniť presluhujúcich politikov?-

Väčšina vlád s tým má problém, preto vznikla iniciatíva USA a Brazílie za otvorenú transparentnú vládu. Slovensko je v prvej skupine vybraných krajín práve vďaka zmenám, ktoré sa za rok a pol udiali. Táto iniciatíva má napomôcť prostredníctvom nadnárodnej siete a štruktúr, aby sa vládnutiu dodalo viac transparentnosti a otvorenosti. Nemyslím si, že je to primárne o starých a nových politikoch. Primárne je to o kultúre v politike, o kultúre demokracie, pretože nestačia iba zákony a pravidlá. To, ako funguje demokracia, je predovšetkým o tom, aký život dávate tým pravidlám, ako ich realizujete v každodennom rozhodovaní. Vymáhateľnosť demokracie a otvorenosti je problém, s ktorým sa snažia vyrovnať skoro všetky krajiny. Najdôležitejšia podoba demokracie je vtedy, keď zabezpečuje garanciu uplatňovania práv a menšín vo vzťahu k väčšine. K tomu je potrebné zvoliť nástroje, partnerov a najmä veľmi silnú občiansku spoločnosť. To je najdôležitejšia kontrola, ktorú vlády majú.

Hodnotenia inštitúcií prijatých protikorupčných mechanizmov za obdobie, za ktoré nesiem zodpovednosť, sú nadštandardné nielen v rámci Vyšehradskej štvorky, ale aj v Európe. Pravdou je, že na protikorupčných opatreniach v SR je ešte roboty ako na kostole.

-Čo by spôsobilo zmenu vášho rozhodnutia, že po voľbách končíte v politike?-

Po skúsenostiach, ktoré mám z vrcholovej politiky, tak spontánna, ale nie pravdivá reakcia by bola, že v žiadnom prípade svoje rozhodnutie nezmením. V prvom rade si potrebujem na chvíľu nesmierne oddýchnuť. Nie preto, že som fyzicky a psychicky vyčerpaná, ale oddýchnuť od každodennej zabehnutej rutiny a mať šancu opäť sa pozrieť na problémy zvonka. Keď ste 15 hodín v jednom kolotoči, chvíľami začínate mať pocit prílišného uzavretia. Po rokovaniach s tými istými zoskupeniami som mávala potrebu porozprávať sa s niekým zvonka, ale čas mi to nedovoľoval. Akútne potrebujem chvíľu samoty a možnosť zamyslieť sa.

Ešte je tu však nedokončená pieseň programového vyhlásenia vlády, za ktorým si stojím. Rada by som bola, keby sa to rozbehnuté podarilo dokončiť. Či už ide o reformu súdnictva, protikorupčné opatrenia, ale aj pokračovať v daňovo-odvodovej reforme a v zmenách v sociálnom systéme.

-Máme to chápať tak, že v politike predsa len zostanete?-

Zatiaľ neprehodnocujem žiadne svoje rozhodnutie. Patrila som a patrím k aktívnym ľuďom v spoločnosti. Občianska spoločnosť je mi viac ako blízka, keďže som z nej vzišla. Patrím k prvým zakladateľom mimovládnych organizácií. Určite budem s plnou vervou aktívna prostredníctvom občianskej spoločnosti. Toto rozhodnutie nie je apolitické. Navyše žiadny premiér ani v polohe ex nie je apolitický, to sa nedá.

-Po páde vlády ste hovorili o viacerých ponukách, ktoré vám prišli z rôznych inštitúcií. Už ste sa pre niektorú z nich rozhodli?-

Dostala som rôzne veľmi atraktívne ponuky a chcem verejne oznámiť, že som ani na sekundu neuvažovala o inštitúciách na úrovni EÚ alebo eurozóny. Moje postoje nemajú nič spoločné s ponukami tohto typu, nie som byrokrat. Mala by som potrebu ich hneď od začiatku zreformovať. Ešte stále mám veľmi vysoké uznanie profesorky sociológie a sú ponuky, ktoré sa z hľadiska takéhoto postu neodmietajú. Takže aj statusovo prednášať na univerzite v Oxforde sa asi neodmieta.

-Nikdy ste sa nesťažovali na to, že necítite podporu materskej strany SDKÚ-DS. Mohli ste sa o ňu oprieť aj v ťažkých a kritických momentoch?-

Pravdivá odpoveď je, že vždy, keď som sa obrátila o konzultáciu alebo radu, tak mi bola poskytnutá. Boli témy, pri ktorých som to neurobila a druhá strana to mohla pokojne hodnotiť tak, že som sa mala a že by to potom možno bolo jednoduchšie, ale rozhodnutie bolo na mne.

-Ktorý moment bol pre vás vo funkcii premiérky najťažším?-

Určite to bola aj spolu s politickými partnermi snaha o novú podobu a tvár politiky. Teda prísť s úplne novými pravidlami, presadiť ich a presekávať rôzne siločiary. Začať s veľkou otvorenosťou v politike, ktorá bola hodnotená, že to bol chaos a spory, ale bola to otvorenosť. Otvorili sme hrniec, v ktorom sa politika varí, aby mala väčšiu verejnú kontrolu. Tie najťažšie chvíle boli určite pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa premietali do podoby štátneho rozpočtu.

-Aká bola dohoda s prezidentom Ivanom Gašparovičom pred hlasovaním o eurovale? Hovorili ste s ním iba o svojej demisii, alebo aj o možnom spojení hlasovania s dôverou kabinetu? Bolo to vaše osobné rozhodnutie, alebo ste k nemu pristúpili až po diskusiách v strane?-

Otvorené a zrejmé fakty sú, že som oslovila pána prezidenta po jeho príchode z Budapešti a pred odchodom na zahraničnú cestu, keďže som vedela, že v utorok (19.10.) bude veľmi zásadné rozhodnutie v Národnej rade SR. Považovala som za povinnosť informovať ho o možnej situácii, že po hlasovaní nebude mať Slovensko vládu. Hovorila som mu veľmi otvorene, že zvažujem demisiu v prípade, ak hlasovanie neprejde. Zároveň som ho informovala, že ešte prebiehajú rokovania a budú prebiehať do poslednej minúty, že s ním budem v kontakte a budem ho informovať o ďalších krokoch. Informovala som ho o výsledkoch zasadnutia Koaličnej rady v pondelok (18.10.). Po posledných pokusoch o dohovor som partnerom dala na zváženie dve zásadné možnosti, a to spojenie s hlasovaním o dôvere vláde alebo moju osobnú zodpovednosť, teda demisiu. Koaliční partneri sa vyslovili, že demisia znamená, že celú zodpovednosť za zlyhanie na dohovore preberám na seba, a to naozaj nie je celá pravda.

-Po páde vlády ste prišli do Prezidentského paláca s doskami v rukách. Mali ste v nich svoju demisiu aj návrh na odvolanie štyroch ministrov za SaS? Pravdepodobne ste neočakávali takú reakciu prezidenta, keďže z paláca ste odchádzali značne rozladen