Radičová je s výsledkom summitu lídrov krajín EÚ spokojná

Rozhodnutie 25 členských štátov EÚ pripojiť sa k paktu o rozpočtovej disciplíne považuje predsedníčka vlády SR Iveta Radičová za pozitívny výsledok pondelňajšieho summitu. "Dopadlo to lepšie, ako som predpokladala, 25 krajín je silný výsledok,“ povedala Radičová po pondelkovom mimoriadnom summite lídrov členských štátov únie v Bruseli. Chýbajúci podpis Českej republiky pod tzv. fiškálnou zmluvou nepovažuje premiérka za definitívne stanovisko krajiny. Ako zdôraznila, premiér Petr Nečas tak spravil pre momentálnu politickú situáciu v krajine, keďže na ratifikáciu nemal mandát. "Pán premiér Nečas nevylúčil neskorší možný prístup k ratifikácii tejto zmluvy,“ doplnila Radičová.

Sporná téma o účasti nečlenských krajín eurozóny na summitoch štátov platiacich eurom bola podľa premiérky vyriešená k spokojnosti tých krajín, ktoré neplatia eurom. „Pred každým summitom eurozóny bude summit EÚ, pričom na summitoch eurozóny sa budú zúčastňovať i nečlenské krajiny, ktoré ratifikujú fiškálnu zmluvu,“ vysvetlila Radičová. Ako dodala, tie krajiny budú môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, čo sa týka budúcnosti eurozóny.

Na konkrétnom sankčnom mechanizme v prípade porušenia pravidiel fiškálnej zmluvy sa členské krajiny nedohodli. V žiadnom prípade to však podľa Radičovej nemôže ostať vo forme, kedy by sa štáty žalovali navzájom. Predpokladom ratifikácie zmluvy je tak podľa nej jasné zadefinovanie postupu v prípade porušenia pravidiel. „Dohoda je, že súčasťou, ako to budeme ratifikovať v parlamentoch, musí byť veľmi jasná procedúra a inštitúcia, ktorá bude mať kompetencie a právomoci v takejto situácii sa obrátiť na súd,“ doplnila s tým, že samotná procedúra sa bude schvaľovať osobitne.

Do finálnej podoby zmluvy, ktorú by mali lídri podpísať na summite v marci tohto roku, sa podľa Radičovej dostali všetky body, ktoré boli dohodnuté už na decembrovom summite. Členské štáty tak budú musieť dodržiavať prísne rozpočtové pravidlá, pričom do svojho právneho poriadku, najlepšie do ústavy, by mali zakotviť vyrovnané hospodárenie. Krajiny by taktiež nemali akumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy, ako napríklad pri PPP projektoch, mali by povinnosť informovať o plánoch emisií svojich dlhopisov a lídri eurozóny by sa mali stretávať najmenej dvakrát ročne.

Lídri EÚ podľa premiérky krátko diskutovali aj o situácii v Grécku, kde však podľa jej slov neodzneli žiadne nové informácie. Predstavitelia Trojky (zástupcovia Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky) naďalej nie sú podľa Radičovej spokojní s doterajšími krokmi gréckej vlády. Kritizovali predovšetkým pomalý postup Atén pri liberalizácii trhu práce, znižovaní miezd a implementácii štrukturálnych reforiem vrátane lepšej daňovej disciplíny. „Rokovania budú veľmi intenzívne prebiehať do konca týždňa, pokiaľ budú úspešné, tak by nový program mal byť spustený spolu s účasťou privátneho sektora do polovice februára,“ informovala Radičová. Európska rada sa k tejto téme vráti na svojom ďalšom summite 1. marca tohto roku.

Pri riešení otázok zamestnanosti ponúkla Európska komisia spoluprácu, v rámci ktorej by mala vzniknúť spoločná pracovná skupina zložená zo zástupcov komisie a slovenskej vlády. Jej cieľom by mala byť príprava programov na zníženie nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Prvé pracovné stretnutie sa uskutoční už 8. februára tohto roku. „Európska komisia okrem zdrojov, ktoré ešte majú v rezervách jednotlivé členské krajiny, je pripravená podporiť tieto programy aj z ďalších vlastných zdrojov,“ uviedla Radičová. Slovensko by podľa nej mohlo na tieto programy využiť finančné prostriedky v objeme 2,3 mld. eur, ktoré by mohlo realokovať z Európskeho sociálneho fond a Európskeho fondu regionálneho rozvoja.