Nájomníci živia štát a podnikateľov

Jozef Horčiak Bratislava

Pre obchod s bytmi je charakteristické, že zopár solventných podnikateľov postaví bytový komplex s desiatkami bytov a ponukou rozmanitých služieb. Zisk vytvárajú predajom bytových jednotiek či apartmánov. ďalšie byty v bytovom komplexe za menšie peniaze prenajímajú s bytovým príslušenstvom alebo bez neho za mesačný nájom. Keďže ich cieľom je podnikanie, chcú profitovať aj ponukou správcovských, administratívnych, hospodárskych a technických služieb. Jednoducho povedané - podnikajú a vytvárajú podnikateľský zisk.

Bytové družstvá sa zakladali a zakladajú na to, aby umožnili členovi riešiť si základnú životnú potrebu - bývať. Keďže nejdú za "kšeftom", sú sociálnymi bytovými družstvami. Robia si služby samy pre seba, spravujú majetok, zveľaďujú ho, zlepšujú si životné prostredie solidárne, svojpomocne, na základe dobrovoľnosti. Je to v súlade so zdôrazňovaním požiadavky: jeden člen, jeden byt, jeden hlas.

Zákon č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev tento princíp neuznáva, člena bytového družstva stavia do nájomného vzťahu k svojmu družstvu. Podľa tohto zákona bytové družstvo nepatrí svojim členom. Naň nadväzujúci zákon č. 182/1993 Z.z. o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, princíp, že člen bytového družstva je nájomníkom, to potvrdzuje.

Člen bytového družstva, vmanipulovaný zákonom do nájomného vzťahu, prichádza o majetok, ktorý vložil do družstva, a stratil ústavou zaručené vlastnícke práva. Najnovšia, piata novela zákona č. 182/93 Z.z., predložená na schválenie v minulých dňoch, až v druhom čítaní priznáva, že bytové družstvá nepatria do balíka úprav, v ktorom sa ďalej zdokonaľuje m...

Celý článok si môžete prečítať tu.