SAV vyčíta vláde nedostatočnú koordináciu integrácie medzi jednotlivými rezortmi

Bratislava 14. júla (TASR) - Na absenciu efektívnej koordinácie integračných krokov zo strany jednotlivých rezortov, ako aj na nedostatočnú výmenu skúseností, kontaktov a informácií so samotnou EÚ dnes upozornila SAV.

Ako ďalej na tlačovej besede uviedol vedúci autorského kolektívu Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ktorý vypracoval štúdiu Ekonomické a sociálne súvislosti integrácie Slovenska do Európskej únie (EÚ), Milan Šikula, niektoré podniky tiež majú nedostatočne, alebo nemajú vôbec vypracovanú integračnú stratégiu. "To zužuje priestor možného budúceho využitia integračných príležitostí. Za nevyhnutnú považujem vertikálnu spoluprácu medzi centrálnymi orgánmi, podnikateľskými kruhmi, záujmovými združeniami, či regiónmi a tiež horizontálnu komunikáciu medzi podnikmi, vrátane už pôsobiacich v integrovanej Európe," doplnil.

Pri naplnení optimistického integračného scenára budú podľa SAV tempá rastu HDP Slovenska vyššie o 0,5 až 0,9 percentuálneho bodu, čo znamená v priemere za obdobie 2004 až 2010 tempo rastu na úrovni 4,7 %. Slovensko by tak malo 75 % hospodárskej úrovne rozšírenej EÚ dosiahnuť v roku 2013. Ak by sa podarilo mimoriadne úspešné čerpanie čistých príjmov z EÚ, teda o 12 miliárd Sk ročne viac ako v súčasnosti, dodatočný rast by mohol stúpnuť až na 1,2 percentuálneho bodu. Ak by však čisté príjmy z únie zostali na terajšej úrovni, dodatočný rast v dôsledku vstupu by podľa prepočtov SAV klesol na 0,3 percentuálneho bodu.

Tempo rastu nominálnej mzdy by podľa štúdie SAV malo v období 2004 až 2010 v priemere dosiahnuť 6,4 %, zamestnanosť by mala rásť tempom 2,1 %. Deficit štátneho rozpočtu má podľa SAV v danom období v priemere predstavovať 2,9 %, inflácia 3,9 %. Tempo rastu spotreby domácností by malo v uvedených rokoch v priemere dosiahnuť 4,3 % a verejnej spotreby 2,5 %.

Výhody a nevýhody vstupu do EÚ sa podľa SAV interpretujú príliš staticky. "Integrácia predstavuje šance a príležitosti, ktoré treba vedieť uchopiť a realizovať. Na druhej strane je spojená s určitými rizikami, ktoré je potrebné vedieť včas identifikovať a minimalizovať," skonštatoval Šikula. Existuje podľa neho riziko, že sa nevytvoria funkčné riadiace kapacity, dôležitou zložkou prípravy SR na členstvo je preto vytváranie inštitucionálneho rámca kompatibilného so systémami fungujúcimi v EÚ.

Za určité riziko považuje SAV tiež možnú nedostatočnú absorpčnú kapacitu prijímať integračnú pomoc. "Prekonávanie rozdielov úrovne ekonomického rozvoja je explicitne zabezpečené cez fondy. Dôležitý je pritom predpoklad, aby sme prostriedky z EÚ účinne spájali s našimi zdrojmi, aby vznikol synergický dodatočný efekt," myslí si Šikula. Významným rizikovým faktorom ovplyvňujúcim výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sú podľa SAV tiež environmentálne investície, ktoré ovplyvnia najmä energeticky a surovinovo náročné priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo a sektor netrhových služieb.

Šikula pozitívne hodnotil, že Národná banka Slovenska (NBS) a Ministerstvo financií (MF) SR pripravili prvú dlhodobú stratégiu vstupu do Európskej menovej únie (EMÚ) a majú v tejto otázke spoločné stanovisko. "Bolo by však dobré, keby sa stratégia vstupu do EMÚ mohla rozpracúvať už na pozadí celkovej hospodárskej stratégie, na ktorej pracuje ministerstvo hospodárstva," uviedol Šikula.

Trh práce a sociálna situácia domácností predstavuje podľa SAV najproblémovejšiu oblasť slovenskej ekonomiky. "Tvorba nových pracovných miest by sa preto mala stať nosným prvkom všetkých súčastí hospodárskej politiky. Integrácia do EÚ môže tento proces podporiť najmä intenzívnejším prílevom zahraničných investícií a prostriedkami zo štruktúrnych fondov," konštatuje štúdia.

Mzdová politika by sa po vstupe do únie mala podľa SAV prioritne orientovať na podporu rastu zamestnanosti a stability ekonomiky. "Každá zmena národnej hladiny nominálnych miezd bude priamo ovplyvňovať konkurenčnú schopnosť, keďže nadmerne rastúce mzdy nebude môcť korigovať peňažná politika, ani znehodnotenie meny," upozorňuje SAV. Stratégia regionálnej politiky by sa mala zamerať na rast konkurenčnej schopnosti regiónov. Od prijatia spoločnej poľnohospodárskej politiky sa neočakávajú výrazné cenové zmeny a výsledný účinok na poľnohospodárstvo bude podľa štúdie závisieť aj od spotrebiteľského dopytu po potravinách.

V poradí druhá štúdia SAV stála štát približne 3 milióny Sk a budúci rok dostane akadémia takúto čiastku na vypracovanie ďalšieho materiálu.