Slovensko a Európska menová únia bez ružových okuliarov

Na verejnosť sa postupne dostáva informácia o tom, že prezident a premiér svojimi podpismi na zmluve o pristúpení k Európskej únii zaviazali Slovensko aj na členstvo v menovej únii. Priestor na diskusiu o nevýhodnosti alebo výhodnosti Európskej menovej únie a eura pre Slovensko sa tým obmedzil, význam však má naďalej.

Úplne otvorená ostáva navyše otázka porovnania a vyhodnotenia nákladov a výnosov vstupu do eurozóny v závislosti od nášho začlenenia sa do nej. Výsledný efekt pritom bude závislý tak od pripravenosti ekonomiky Slovenska, ako aj od vývoja v samotnej únii. Ani jedno by sa nemalo podceňovať.

Východiská úvah

K východiskovým vnútorným bariéram vstupu Slovenska, a to osobitne rýchleho, do Európskej menovej únie patria:

- ekonomické, cenové a mzdové zaostávanie Slovenska za krajinami eurozóny (a viac, napríklad, za USA);

- nízka pružnosť pracovnej sily, cien a miezd a obmedzenia z prechodných období;

- limity rýchleho plnenia nominálnych (maastrichtských) konvergenčných kritérií;

- konkurenčné nevýhody Slovenska oproti krajinám Európskej únie a Európskej menovej únie.

Ekonomickou výkonnosťou a technologickou vyspelosťou Slovensko stále značne zaostáva za západnými krajinami a rozdiel oproti krajinám Európskej únie sa iba nepatrne znižuje.

HDP Slovenska na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahoval v roku 2002 približne 48 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo v roku 1995 asi 46 percent. Podobný, aj keď o niečo menší, rozdiel medzi Slovenskom a krajinami EÚ je v produktivite práce. Domáca cenová hladina sa síce rýchlejšie približuje k priemeru v Európskej únii, naďalej je však viac vzdialená úrovni EÚ ako HDP. Slovensko ekonomicky a cenovo výraznejšie zaostáva ako Portugalsko a Grécko (krajiny EÚ s najnižšou ekonomickou výkonnosťou) pred ich začleňovaním do Európskej menovej únie.

Nízka komparatívna cenová hladina potvrdzuje ekonomické zaostávanie Slovenska a väčšinou konkurenčnú schopnosť nižšími cenami (čo je dnes určitou komparatívnou výhodou SR). Tomu zodpovedá podhodnotenie nominálneho kurzu k jeho vyjadreniu v parite kúpnej sily (tzv. ERDI) až na úrovni necelých 2,5 oproti napríklad 1,5 v Portugalsku v roku 1994. Kľúčovým limitom je však deformovaná štruktúra ekonomiky orientovaná na výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Produkcia vývozu Slovenska je navyše závislá od niekoľkých firiem.

Východiskovou bariérou je aj malá pružnosť ekonomických subjektov, osobitne pracovnej sily. Nízka reálna pružnosť a medzinárodná mobilita našej pracovnej sily bude navyše maximálne sedem rokov po vstupe do Európskej únie obmedzená prechodným obdobím zamedzujúcim voľné zamestnanie občanov Slovenska napríklad v Nemecku a Rakúsku. Pružné však nie sú, a tak skoro nebudú ani ďalšie ekonomické indikátory vyrovnávania sa s asymetrickými šokmi v menovej únii - ceny a mzdy.

Limitom dôsledného uskutočnenia a financovania štrukturálnych reforiem, ekonomického a cenového približovania sa k úrovni únie, by v prípade čo najrýchlejšieho vstupu Slovenska do eurozóny mohlo znamenať rýchle plnenie maastrichtských konvergenčných kritérií. Splnenie nominálnych (defenzívnych) kritérií, osobitne pre infláciu, by mohlo zamedziť "mäkkému pristátiu" ekonomiky Slovenska po vstupe do Európskej menovej únie.

Nezanedbateľnou bariérou skorého členstva Slovenska v Európskej menovej únii sú ďalšie konkurenčné nevýhody, ktoré nebude možné odbúrať v priebehu niekoľkých rokov. Okrem štruktúry ekonomiky k nim patria neprehľadné a nedodržiavané pravidlá hry na konkurenciu na trhu a nízka morálka v spoločnosti. Podstatnou je korupcia v súdnictve.

Pre členstvo v menovej únii je na druhej strane priaznivá vysoká obchodná previazanosť slovenských subjektov so subjektmi z krajín dnešnej a potenciálnej menovej únie. Napríklad do krajín EÚ a zvyšných troch krajín V4 smeruje až približne 90 percent vývozu Slovenska.

Preceňované prínosy

Vstup do eurozóny bude znamenať niekoľko nespochybniteľných prínosov z prevzatia eura - predovšetkým zníženie transakčných nákladov, odstránenie kurzového rizika a minimalizovanie kurzových výkyvov. Argumenty na skorší vstup to však nie sú, keďže ide o výhody členstva v Európskej menovej únii ako také. Profitovať z nich budú najmä podnikateľské subjekty, jednoznačne však iba tie, ktoré sa orientujú na trh eurozóny a trh krajín začleňujúcich sa do nej. Nie subjekty, ktoré obchodujú s inými krajinami a, napríklad, v dolároch - Slovnaft, U.S. Steel či SPP. Naopak, tieto podniky môžu byť obmedzované regulačnou obchodnou politikou EÚ voči iným krajinám.

Potenciálnou výhodou rýchleho začlenenia sa do menovej únie by čiastočne mohlo byť neomeškanie sa za ostatnými krajinami V4. Platilo by to ako psychologická kotva pre investorov, nie ako priama ekonomická výhoda. Naopak, Slovensko by sa mohlo v prípade rýchleho vstupu krajín V4 a nášho nevstupu do menovej únie stať zaujímavejším priestorom pre investorov ako ony. Predpokladá to dôsledné realizovanie a financovanie ekonomických reforiem. Spolu s "trhovým vankúšom" pružného výmenného kurzu a ďalšími podmienkami atraktívnosti na investovanie do koruny by sa tak mohli vytvori&#...

Celý článok si môžete prečítať tu »».