Druhý pilier - najvýraznejší prvok dôchodkovej reformy

Pred pár týždňami vláda schválila najvýznamnejší sociálny zákon od roku 1989. Na vyše 170 stranách a v takmer 300 paragrafoch je sformulovaná prvá časť dôchodkovej reformy - zákon o sociálnom poistení. V týchto dňoch sa do procesu medzirezortného posudzovania dostala jej druhá časť - návrh zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Kým prvý zákon zreformoval už existujúci systém dôchodkového zabezpečenia, druhý vytvára úplne nový spôsob tvorby dôchodkových zdrojov. Po desaťročí dôkazov o akútnej nutnosti transformácie sociálnej sféry, teoretických úvah o neudržateľnosti dôchodkového systému a rétorických cvičení o deravej či, naopak, príliš hustej sociálnej sieti sa tak do rúk oponentov prvýkrát dostala prakticky realizovateľná legislatívna predstava najdôležitejšej porevolučnej sociálnej reformy .

Iniciátori a autori reformných zákonov to nemajú ľahké. S prípravou dôchodkovej reformy začal Magvašiho kabinet, v ktorom dôchodkovému tímu velil Michal Szabó, končí Kaníkov tím, v ktorom reforme šéfoval Ivan Švejna. Na škodu veci ani jeden už na stavbe nového dôchodkového domu nepracuje. Jeden preto, lebo je presvedčený, že reforma príliš málo investuje do medzigeneračnej solidarity, druhý preto, že investuje veľa. Obaja si myslia, že reforma v podobe súčasného návrhu bude príliš drahá, ba dokonca finančne nerealizovateľná.

Pre nesúhlas s reformou sa spolupráce vzdali i bývalí rezortní ministri. A tak, aj keď sú prvé kontúry budúceho penzijného domu už jasne viditeľné, kolaudačné schvaľovanie bude ešte náročné a bolestivé. Politický líder reformných snažení, minister Ľ. Kaník, preto už dnes dvíha varovný prst:

"Keby sa stalo, že by táto reforma z akýchkoľvek politických dôvodov neprešla, politici by veľmi ublížili tejto krajine. Obrali by ju o príležitosť, ktorá sa v tejto miere už nebude opakovať. A preto aj ja verím v to, že pre takýto projekt, ktorý je v národnom záujme, ktorý nie je projektom jednej politickej garnitúry alebo jednej strany, sa nájde dostatok hlasov nielen v koalícii, ale v celom politickom spektre. Nie je to projekt iba pre nás, ale pre všetky budúce generácie. Dôchodková reforma nie je politická objednávka, je to veľmi dôležitý národný záujem."

Politici nám však už neraz dokázali, že i v národnom záujme dokážu byť tým najväčším trápením svojho národa.

Dnešný systém

Hlavným princípom súčasného dôchodkového systému je medzigeneračná solidarita. V praxi to znamená, že dôchodkové odvody dnešných pracujúcich sa používajú na okamžitú výplatu dôchodkov dnešných dôchodcov. Už 80 rokov (tak dlho u nás funguje priebežný systém dôchodkového zabezpečenia) tak generácia dospelých spláca dlh generácii seniorov a očakáva, že sa rovnako zachová i generácia juniorov. Medzigeneračné splácanie penzijného dlhu má zásadný nedostatok - dnešní dôchodcovia nemajú dôchodky zodpovedajúce ich pracovnému nasadeniu a ich snahe. Paradoxne sú priamo úmerné pracovným úspechom a ekonomickej prosperite ich detí a vnukov. Takže dôchodcom nezostáva nič iné, ako si pripomenúť parafrázu starého hesla z čias socializmu: ako vy budete pracovať - tak my budeme žiť...